Siońnia pačynajecca vizyt u Narvehiju hrupy biełaruskich palitykaŭ i hramadzkich dziejačoŭ.
Naviedać Osła atrymali zaprašeńnie Aleś Bialacki, Alaksandar Kazulin, Anatol Labiedźka, Alaksandar Milinkievič i Andrej Sańnikaŭ. Jany praviaduć šerah kansultacyjaŭ z narveskimi palitykami.
Narvehija, chacia i nie ŭvachodzić u Eŭraźviaz, ale maje vyrazna afarbavanuju cikavaść da Biełarusi.
Anatol Labiedźka kaža, što hałoŭnaj temaj abmierkavańnia stanie sytuacyja ŭ Biełarusi i perspektyvy jaje demakratyzacyi:
«Niahledziačy na toje, što Narvehija nie źjaŭlajecca siabram Eŭraźviazu, jaje hołas u vypracoŭcy eŭrapiejskaj palityki davoli važki. I tradycyjna aficyjny Osła prajaŭlaje zacikaŭlenaść da sytuacyi ŭ Biełarusi. Narvehija nie dystancyjujecca ad spravaŭ našaj krainy: jaje palityki davoli aktyŭna robiać zajavy adnosna Biełarusi ŭ roznych mižnarodnych arhanizacyjach. I heta treba vykarystać asabliva ciapier, kali idzie sproba napoŭnić eŭrapiejskuju stratehiju, eŭrapiejskuju palityku kankretnym źmiestam».
Palitolah Dzianis Mieljancoŭ ličyć, što biełaruskaja apazycyja nievypadkova pačynaje vychodzić za ramki Eŭraźviazu:
«Pakolki Eŭrapiejski Źviaz pačaŭ farsiravanuju narmalizacyju adnosinaŭ ź biełaruskim uradam, treba šukać inšyja kirunki pracy, inšyja kantakty. I padajecca, što Narvehija moža być adnym z takich kantaktaŭ. Heta — dosyć bahataja dziaržava, i jana moža pryčynicca da finansavańnia biełaruskich niedziaržaŭnych arhanizacyjaŭ, prajektaŭ. I da taho ž jana nie ŭvachodzić u Eŭraźviaz, i heta značyć, što jaje zamiežnaja palityka nie zaležyć ad Bruselu.
Hetaja kraina dosyć daŭno spansaravała biełaruskuju hramadzianskuju supolnaść, raznastajnyja adukacyjnyja prajekty. Tamu nielha kazać, što heta zusim novy kirunak. Ale pakolki inšyja kirunki pierastajuć być takimi aktualnymi, jak byli raniej, tamu novyja mahčymaści pačynajuć vychodzić na pieršy plan».
Anatol Labiedźka kaža, što krainy Paŭnočnaj Eŭropy ciapier mohuć stać dla biełaruskaj apazycyi bolš pryvabnymi:
«My zychodzim z pryncypu — stukajsia ŭva ŭsie dźviery, i jakija‑niebudź adčyniacca. Kali hladzieć na eŭrapiejskuju mapu z punktu hledžańnia nia tolki siońniašniaha dnia, a niejkaj bolš dalokaj perspektyvy, to treba pryznać: našymi partnerami najpierš mohuć być krainy‑susiedzi i krainy Paŭnočnaj Eŭropy. Heta adnosna nievialikija pa eŭrapiejskich maštabach krainy, ale dla ich demakratyčnyja kaštoŭnaści majuć bolš mahutnuju karaniovuju systemu».
Dla pravaabaroncy Alesia Bialackaha Narvehija — naahuł nadzvyčaj važnaja kraina:
«Tam tradycyjna nadajuć vielmi vialikuju ŭvahu zachavańniu pravoŭ čałavieka. I nia tolki ŭ svajoj krainie, a vielmi pilna nazirajuć, što robicca ŭva ŭsim śviecie.Niedaremna tam uručajuć Nobeleŭskuju premiju miru.
My majem z Narvehijaj sumiesny prajekt — Dom pravoŭ čałavieka ŭ Vilni. U im udzielničajuć mnohija biełaruskija pravaabarončyja arhanizacyi. I jon padtrymlivajecca narveskaj Fundacyjaj damoŭ pravoŭ čałavieka. A Narveski Chelsynski kamitet nieadnarazova vykazvaŭsia pra sytuacyju z pravami čałavieka ŭ Biełarusi i prymaŭ specyjalnyja zajavy».
Kamientary