Hramadstva1010

Jakija krainy ryzykujuć zastacca biez abarony, kali prezidentam ZŠA stanie Donald Tramp

«Ja by zaachvočvaŭ Rasiju rabić usio, što jany, čort vaźmi, žadajuć», — kazaŭ raniej 45-y prezident ZŠA i patencyjny 47-y.

Fota: Rebecca Blackwell / AP

Były prezident ZŠA Donald Tramp niadaŭna zrabiŭ rezanansnuju zajavu: pavodle jaho słoŭ, jon nie staŭ by abaraniać krainy, jakija nie adpaviadajuć uzhodnienaj mecie NATA — tracić dva pracenty svajho vałavoha ŭnutranaha pradukta na abaronu. Bolš za toje, Tramp zajaviŭ, što jon dazvoliŭ by Rasii rabić toje, što jana choča, piša Bild.

Hienieralny sakratar NATP Jens Stołtenbierh asudziŭ vykazvańnie byłoha prezidenta ZŠA.

«Luboje mierkavańnie ab tym, što sajuźniki nie buduć abaraniacca, padryvaje ŭsiu našu biaśpieku, uklučajučy biaśpieku Złučanych Štataŭ», — skazaŭ jon.

Pavodle zajavy Trampa, 20 z 31 krainy NATA mohuć zastacca biez vajskovaj padtrymki ZŠA. Da ich adnosiacca nievialikija krainy, takija jak Čarnahoryja (1,87% VUP na abaronu pa stanie na 2023 hod), Paŭnočnaja Makiedonija (1,87%), Ałbanija (1,76%), Słavienija (1,35%), Bielhija (1,13 pracenta) i Luksiemburh (0,72 pracenta).

Akramia taho, jość i bujnyja dziaržavy, jakija ŭvachodziać u NATA, ale nie daciahvajuć da ŭkazanych vydatkaŭ na abaronu. Heta Francyja (1,9%), Niderłandy (1,7%), Italija (1,46%), Kanada (1,38%), Turcyja (1,31%) i Ispanija (1,26%).

Hiermanija znachodzicca ŭ siaredzinie hetaj hrupy i tracić 1,57 pracenta vałavoha ŭnutranaha praduktu na abaronu. Adnak va ŭradzie FRH havorać ab tym, što patrebny pakazčyk moža być dasiahnuty ŭžo sioleta.

Charakterna, što ŭ pracentnych suadnosinach bolš za ŭsio na vajennuju śfieru traciać nie Złučanyja Štaty (3,49%), a Polšča (3,9%). Pry hetym vajenny biudžet ZŠA składaje 860 miljardaŭ dołaraŭ — heta ŭ dva razy bolš, čym układvajuć u abaronu ŭsie astatnija krainy NATA razam uziatyja.

Kamientary10

  • Taki da
    13.02.2024
    Pokazatielno čiem dalšie strana v Jevropie ot Rośsii, tiem mieńšie oni tratiat na oboronu. Čiem bližie, tiem bolšie. Eto nie NATO, a niejki kołchoz. Kto na svad́bu, a kto po drova. Tramp v obŝiem to prav. Počiemu SŠA dołžny płatiť za etich darmojedov?
  • Donald
    13.02.2024
    Pravilna kaža - Jeŭropa 70 hod žyła na chalavu za košt pracoŭnych Piensilvanii dy fiermieraŭ Ajovy .

    Čas płacić za svaju abaronu - z pracentami za minułyja hady
  • miascovy2
    13.02.2024
    Zajavy Trampa i Rejnmietałł pakazvajuć, što zachodniaja Jeŭropa, adzin z najvažniejšych ekanamičnych i technałahičnych łakamatyvaŭ śvietu apošnija 30 hod žyvie vyklučna ŭ hiedaniźmie i falšyvych ujaŭleńniach ab navakolnym śviecie, nie žadajučy bačyć sapraŭdnych prablem i pahroz jaje isnavańniu, asabliva tych, jakija ŭjaŭlajuć kitaj i rasieja. I toje, što Tramp pnuŭ jeŭrapiejcaŭ za hety vidavočny niedachop, za ich nierašučaść - ja tolki mahu paapładziravać.

Łukša raskazaŭ, jak sustreŭsia ŭ adnoj kamiery z Pačobutam. I pieradhistoryju ich daŭniaha kanfliktu6

Łukša raskazaŭ, jak sustreŭsia ŭ adnoj kamiery z Pačobutam. I pieradhistoryju ich daŭniaha kanfliktu

Usie naviny →
Usie naviny

Ślivy z patelni z kardamonavym johurtam — recept

U Minsku 124 žychary dasiahnuli 100 hadoŭ

Žudasnaje DTZ u litoŭskaj Ucienie — honačny aŭtamabil urezaŭsia ŭ natoŭp ludziej, paciarpieli 14 čałaviek, adzin zahinuŭ 

Što ź situacyjaj na vyjezd ź Biełarusi ranicaj u subotu?2

Urahan «Chielen» u ZŠA: zahinuli bolš za 40 čałaviek

Z kastryčnika novy pakiet sankcyj zapracuje napoŭnicu. Jak da hetaj daty rychtujucca biznes i hruzapieravozčyki?1

Biełarusa, zatrymanaha ŭ Čadzie, vyzvalać razam z rasijanami

Nikoł Pašynian zajaviŭ pra hatoŭnaść nieadkładna padpisać mirnuju damovu z Azierbajdžanam2

U Minsku skončyli pramyvańnie sietak paśla avaryi na vodapravodzie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukša raskazaŭ, jak sustreŭsia ŭ adnoj kamiery z Pačobutam. I pieradhistoryju ich daŭniaha kanfliktu6

Łukša raskazaŭ, jak sustreŭsia ŭ adnoj kamiery z Pačobutam. I pieradhistoryju ich daŭniaha kanfliktu

Hałoŭnaje
Usie naviny →