Hramadstva

Vilajčuk stvaraje niezvyčajnyja rečy z epaksidnaj smały

Vital Supranovič žyvie ŭ vioscy Rabuń, jakaja znachodzicca praktyčna na bierazie Vilejskaha vadaschovišča. Tam jon stvaraje ŭnikalnyja vyraby ručnoj pracy, vykarystoŭvajučy spałučeńnie epaksidnaj smały i dreva.

Ideja ŭłasnaj spravy pryjšła daŭno, ale ŭvasobić jaje ŭdałosia tolki paru hadoŭ tamu. Małady čałaviek zrabiŭ ułasnuju majsterniu, dzie pravodzić amal uvieś svoj volny čas, piša kraj.by.

Paśla vučoby i słužby ŭ armii Vital vyrašyŭ pierajechać u stalicu, dzie za hady pracy ŭ śfiery budaŭnictva jon navučyŭsia ŭsim nieabchodnym navykam. Ale staličnaje žyćcio nie było pryvabnym, ciahnuła ŭ rodnyja miaściny, dzie prajšło dziacinstva. Ułasnaručna jon adrestaŭravaŭ baćkoŭski dom i zachapiŭsia mastackim ramiastvom, pra što maryŭ jašče ź junactva.

— Zalivaju stały, hadzińniki, padnosy epaksidnaj smałoj. Hladzieŭ u internecie pracy inšych majstroŭ, zachaciełasia pasprabavać taksama samomu. Zrabiŭ pieršy stoł dla siabie, potym jašče adnu pracu dla doma — vyrašyŭ praciahvać, — raspavioŭ Vital.

Układańni ŭ instrumienty i materyjały na starcie byli istotnyja. Košt epaksidnaj smały dosyć vysoki. Ale i vynik hatovych rabot vyklikaje zachapleńnie. Kali hladziš na pradmiety, uźnikaje adčuvańnie, što ŭ ich pryroda zastyła ŭ svaim pieršapačatkovym stanie.

— U nas vielmi pryhožyja miescy — bierah vadaschovišča, lasy, pali, jakija natchniajuć na tvorčaść. Kali hulaju pa navakolli, znachodžu karčaki cikavaj formy, mima jakoj inšy čałaviek prosta projdzie mima. A ja ŭ ich baču materyjał dla budučaha vyrabu, — praciahvaje majstar.

Asnovaj dla kožnaha stała źjaŭlajecca słeb-śpił učastka stvała dreva. Raspaŭsiudžanyja parody dreva dla hetych metaŭ — dub, jasień, klon, biaroza.

Zatym pačynajecca karpatlivaja praca: nieabchodna padrychtavać dreva, zrabić apałubku dla budučaha zalivańnia, pradumać dekor.

Jakim budzie napaŭnieńnie ŭnutry — zaležyć ad pieravah zakazčyka.

Niekatorym bolš padabajucca naturalnyja elemienty: moch, suchaćviety, šyški.

U mužčyn bolš brutalnyja pieravahi — butelečki sa śpirtnym, hilzy, kamiani. Žančynam čaściej daspadoby niešta malaŭničaje, naprykład, kvietki i suchaćviety.

Paśla padrychtoŭki pradmiet zalivajecca smałoj u niekalki etapaŭ, i heta taksama patrabuje času i ciarpieńnia.

Draŭnianyja niedachopy, takija jak raskoliny i ŭzory, zapaŭniajucca epaksidnaj smałoj roznych koleraŭ, što dazvalaje stvarać raznastajnyja efiekty i tekstury.

U kančatkovym vyhladzie atrymlivajucca pryhožyja pradmiety interjeru.

— Dźviuch adnolkavych stalnic abo hadzińnikaŭ nie byvaje, bo ŭ pryrodzie nie byvaje dvuch adnolkavych malunkaŭ na drevie. Ja ŭvieś čas ekśpierymientuju, nie bajusia sprabavać novyja kambinacyi ŭ svajoj pracy.

Hałoŭnaje — pačać i dziejničać, bo kali haryš spravaj, atrymlivajecca najlepšy vynik, — ličyć Vital.

Kamientary

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

Usie naviny →
Usie naviny

«Što heta za žaleznyja dryvasieki i čamu dziaŭčynka zihuje?» VIDEA16

Ukrainskim pałonnym siońnia pierad abmienam uručyli pakiety z łukašenkaŭskaj simvolikaj6

«Daktary padazrajuć sardečny prystup». Biełarusa, jaki abviaściŭ haładoŭku ŭ Litvie, zabrała chutkaja7

Aršanskaha čynoŭnika, letaś asudžanaha za karupcyju, znoŭ zaŭvažyli pobač z kiraŭnikami2

U Minsku źbirajucca pašyryć vulicu Maksima Bahdanoviča

Ukrainskija vojski prarvali miažu Rasii na jašče adnym učastku ŭ Kurskaj vobłaści24

60-hadovaha psichołaha ź vialikim stažam sudziać za «sadziejničańnie ekstremizmu»5

Zirnicie, jak schudnieŭ były dziaržsakratar ZŠA Majk Pampiea. Voś jak heta było2

Jašče adzin abmien pałonnymi adbyŭsia na miažy Biełarusi i Ukrainy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

Hałoŭnaje
Usie naviny →