Ukraina płanuje vosieńniu viarnucca da trochbakovych pieramoŭ ab spynieńni vajny z Rasijaj. Pra heta zajaviŭ kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy Kiryła Budanaŭ.

Pa słovach Budanava, čarhovaja sustreča delehacyj Ukrainy i Rasii moža adbycca ŭžo ŭ vieraśni. U pieramovach, jak i raniej, miarkujecca ŭdzieł ZŠA ŭ jakaści pasiarednika. Budanaŭ adznačyŭ, što biez amierykanskaha boku damovicca budzie vielmi składana.
Apošni na siońniašni dzień raŭnd pieramoŭ pamiž Rasijaj i Ukrainaj prajšoŭ 17—18 lutaha ŭ Ženievie. Tady baki nie zdoleli dasiahnuć damoŭlenaści pa pytańniach terytoryj i harantyj biaśpieki.
Šviejcaryja ŭžo zajaviła pra hatoŭnaść znoŭ dać placoŭku dla pieramoŭ i padtrymała lubyja dypłamatyčnyja inicyjatyvy, nakiravanyja na dasiahnieńnie tryvałaha miru.
U Kramli pakul zajavili, što nie majuć kankretnaj infarmacyi pra datu i miesca nastupnaj sustrečy. Pry hetym pres-sakratar Uładzimira Pucina Dźmitryj Piaskoŭ padkreśliŭ, što Rasija hatovaja praciahvać dyjałoh i abmiarkoŭvaje jaho mahčymaść z amierykanskim bokam.
Na fonie zatrymki pieramoŭ źjaŭlajucca paviedamleńni pra mahčymuju eskałacyju vajny. Pavodle infarmacyi ahienctva Bloomberg, Uładzimir Pucin moža razhladać uzmacnieńnie rakietnych udaraŭ pa Ukrainie. Adnačasova amierykanskaja raźviedka i ŭkrainskija ŚMI paviedamlali pra mahčymyja abmierkavańni ZŠA i Rasijaj abmiežavańniaŭ na ŭdary pa enierhietyčnaj i partovaj infrastruktury, a taksama łakalnaha spynieńnia ahniu ŭ Sumskaj i Charkaŭskaj abłaściach.
Prezident Łatvii: Ryzyka pramoha ŭvarvańnia Rasii zastajecca nizkaj
SCALP. Što viadoma pra rakiety, technałohii vytvorčaści jakich Ukrainie pieradajuć Brytanija i Francyja
Rasija pačała sieryju dyviersij na zbrojevych zavodach u Jeŭropie
Zialenski nazvaŭ pieryjad, kali moža adkrycca «kalidor mahčymaściaŭ» dla zaviaršeńnia vajny
Kamientary