Hramadstva

Nieviadomyja ŭzłamali dźviery ŭ domie žurnalistki Śnitko

Viečaram 18 lutaha žurnalistka Taćciana Śnitko zaŭvažyła ślady ŭzłoma dźviarej svajho pryvatnaha doma ŭ Minskim rajonie. Za niekalki hadzin da hetaha susiedzi paviedamili jaje mužu ab tym, što kala ich varotaŭ stajała čužaja mašyna i kuryli troje ludziej u cyvilnym.

Niekalkimi dniami raniej inšyja adnaviaskoŭcy taksama kazali pra vizit troch ludziej u cyvilnym, padobnych na supracoŭnikaŭ śpiecsłužbaŭ. Jany raspytvali susiedziaŭ pra siamju, nazyvajučy proźvišča muža žurnalistki Źmitra Harbunova, ale susiedzi družna adkazvali, što nie viedajuć, dzie jon žyvie.

Pa słovach Taćciany Śnitko, drobnyja niepaładki z uvachodnymi dźviaryma jana zaŭvažyła jašče ranicaj 17 lutaha, kali išła na pracu. Ale śpisała ich na vypadkovaść i prosta zamknuła inšyja dźviery, što viaduć ź vierandy ŭ dom. Nazaŭtra, da jaje ździŭleńnia, tych niepaładak užo nie było, i haspadynia zabyłasia pra hety vypadak. Ale viečaram paśla pracy ŭžo byli paškodžanyja inšyja dźviery.

«Ja pabačyła, što jany ščylna nie začyniajucca, bo tyrčać vyvinčanyja šurupy,

— udakładniła žurnalistka. — Pa vynikach apytańnia, nichto z maich členaŭ siamji hetaha nie rabiŭ. Naš 9-hadovy syn maje klučy i nie hublaŭ ich paśla taho, jak my niadaŭna źmianili zamok. Ja b nie źviarnuła ŭvahi na ŭsio heta, ale zanadta šmat supadzieńniaŭ». Abodva razy, u paniadziełak i piatnicu, nieviadomyja pryjazdžali ŭ viosku siarod dnia, kali doma nie było haspadaroŭ. «Mahčyma, jany byli tut jašče i ŭ čaćvier. Prynamsi, u aŭtorak — dakładna nie, bo ceły dzień niechta byŭ doma. U sieradu nikoha z nas nie było tolki nievialiki čas uviečary: ja jechała ź Minska, a muž i syn jakraz vyhulvali sabaku. Vierahodna, sproba ŭvarvańnia adbyvałasia ŭ niekalki etapaŭ ź viečara sierady pa dzień piatnicy, kali sa škoły pryjšoŭ syn. I apošni raz u ich było jaŭna mała času», — kaža žurnalistka. Z doma, dadaje jana, pry biehłym ahladzie ničoha nie prapała.

«Dumaju, meta śpiecsłužbaŭ — u našuju adsutnaść pasprabavać znajści kampramat na inšych ludziej, vierahodniej za ŭsio — źviazanych sa štabam Sańnikava, u inicyjatyŭnuju hrupu jakoha ŭvachodziŭ moj muž, — ličyć Taćciana. — Adnak ja nie vyklučaju i pravakacyj suprać nas samich».

Padčas vybaraŭ-2010 Taćciana Śnitko jak žurnalistka brała ŭdzieł u kampanii «Pravabaroncy za svabodnyja vybary».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kudy ciapier jeduć vučycca biełaruskija studenty — top krain i tendencyj14

Kudy ciapier jeduć vučycca biełaruskija studenty — top krain i tendencyj

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zajaviŭ pra namier zabrać uzbahačany ŭran ź Irana1

Akcior Siarhiej Toŭścikaŭ zmahajecca ź ciažkaj chvarobaj1

«Voś ja svaich dziaciej vyviez»: lidar «Narodnaj hramady» Vilski ŭpiknuŭ Babaryku za syna ŭ turmie17

«Mnie pofih. Štrafujcie mianie, ja bahaty». Turyst na Havajach kinuŭ kamień u redkaha ciulenia — miascovyja žychary nie daravali19

Na samalocie Łukašenki pryvieźli ŭ Maskvu bulbu dla Prydybajły6

Kolkaść vojska Kanady raście samymi chutkimi tempami za 30 hadoŭ. Pryčyna nie tolki ŭ Trampie1

Padsasonny raskazaŭ, jak biełaruskija śpiecsłužby padsyłali da jaho ahienta3

Alaksiej Chlastoŭ raskazaŭ, što ŭ taksi pracuje i jaho syn3

U Hrodnie praviali rekanstrukcyju vyzvaleńnia horada z farsiravańniem Niomana FOTY9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kudy ciapier jeduć vučycca biełaruskija studenty — top krain i tendencyj14

Kudy ciapier jeduć vučycca biełaruskija studenty — top krain i tendencyj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić