Zdaroŭje44

U Minsku nie chapaje aparataŭ MRT

Čynoŭniki kažuć, što čerhi ŭ 3–6 miesiacaŭ — heta jeŭrapiejskaja praktyka.

Kliniki ŭ Minsku, dzie možna zrabić MRT, možna pieraličyć na palcach kali nie adnoj, to ŭžo dźviuch ruk dakładna. Kab prajści nieabchodnaje abśledavańnie, treba nie tolki rychtavać vialikuju sumu, ale i zapaścisia ciarpieńniem. Adnak haradskija ŭłady, miarkujučy pa ŭsim, vialikaj prablemy ŭ niedachopie aparataŭ dla mahnitna-rezanansnaj tamahrafii nie bačać. Naprykład, pieršy namieśnik staršyni kamiteta pa achovie zdaroŭja Minharvykankama Ihar Jurkievič spasyłajecca na dośvied «raźvitych jeŭrapiejskich krain», śćviardžajučy, što tam čerhi na anałahičnyja abśledavańnia dasiahajuć 3–6 miesiacaŭ.

Razam z tym profilny kamitet Minharvykankama pryniaŭ rašeńnie ab tym, što MRT u staličnych klinikach ciapier buduć rabić i ŭ suboty. U vyniku kliniki bolš zarobiać, a dla pacyjentaŭ pasłuha budzie bolš dastupnaja, adznačyŭ Jurkievič.

«Kampjutarnaja tamahrafija i mahnitna-rezanansnaja tamahrafija — nie skryninhavyja mietady abśledavańniaŭ, šyrokamaštabna nie pravodziacca, jak, naprykład, mamahrafija. U vypadku z KT i MRT adnaho žadańnia pacyjenta niedastatkova, navat kali jon hatovy», — cytuje Jurkieviča ahienctva «Minsk-Naviny».

Varta zaŭvažyć, što ŭ Biełarusi i mamahrafija šyrokamaštabna nie pravodzicca.
Skryninh małočnaj załozy jašče tolki značycca ŭ najbližejšych płanach. U nas prosta niama dastatkovaj kolkaści mamohrafaŭ. Akramia taho, treba padrychtavać admysłoŭcaŭ: renthienołahaŭ, marfołahaŭ i h.d., — zdolnych pracavać z pacyjentami, u jakich rak vyjaŭleny na rańnich stadyjach.

Viartajučysia da MRT, adznačym, što pracedura praktyčna niezamiennaja pry dyjahnostycy zachvorvańniaŭ centralnaj niervovaj sistemy, sasudzistaj sistemy, pazvanočnika, šerahu ŭnutranych orhanaŭ.

U vypadkach prablem z pazvanočnikam, pry bolach u śpinie, hałaŭnym boli daktary časta rekamiendujuć zrabić mienavita MRT. Mahnitna-rezanansnaja tamahrafija dazvalaje vizualizavać z vysokaj jakaściu hałaŭny, śpinny mozh i inšyja ŭnutranyja orhany. Akramia taho, MRT źjaŭlajecca pakazalnaj u dyjahnostycy zachvorvańniaŭ pazvanočnika, sustavaŭ, kaściova-myšačnaj sistemy. Jość ceły pieralik patałohij, vyjavić jakija biez vykarystańnia MRT faktyčna niemahčyma.

Na ŭvieś Minsk ź ciažkaściu nabiarecca dziasiatak aparataŭ MRT.
Pry hetym aparaty roznyja pa svajoj mahutnaści, heta značyć, mohuć vykonvać tolki peŭnyja vidy daśledavańniaŭ. Tamu kab znajści patrebny pad kankretnaje abśledavańnie tamohraf, daviadziecca nabracca ciarpieńnia. Niaredka aparaty MRT vychodziać z ładu, a ich ramont spałučany ź vialikimi materyjalnymi i časavymi zatratami.

Pytańnie asnaščeńnia miedycynskich ustanovaŭ sučasnymi aparatami MRT, jak zaŭsiody, upirajecca ŭ hrošy. Prykładny košt tamohrafa — miljon dalaraŭ. Ale navat takuju, nie samuju niepadjomnuju dla bujnoha horada sumu znajści niaprosta. Naprykład, Minskaj haradskoj dziciačaj infiekcyjnaj balnicy aparat MRT abiacajuć užo daŭno. Tam hetaja technika realna patrebnaja. Ale nie nabyli jaje da hetaha času.

Z pryčyny deficytu aparataŭ zapisacca na dyjahnostyku niaprosta, dy i kaštuje niatanna.
Naprykład, u Respublikanskim navukova-praktyčnym centry traŭmatałohii i artapiedyi ŭžo viaduć zapis na vierasień. U Minskim haradskim kliničnym dyjahnastyčnym centry čarha taksama składaje kala dvuch miesiacaŭ. U pryvatnym miedcentry «Avicena» — try-čatyry tydni.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»26

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Usie naviny →
Usie naviny

Byłomu top-mieniedžaru ProStore i IT-kampanii dali try hady kałonii pa palityčnym artykule

U Prazie zakidali kaktejlami Mołatava Ruski dom7

Kim Čen Yn zładziŭ raskošny pryjom u honar Łukašenki10

«Heta stała adnym z najlepšych rašeńniaŭ». Rasijanka, jakaja hod tamu pierajechała z Maskvy ŭ Minsk, padzialiłasia svaimi ŭražańniami17

Pucin na zakrytaj sustrečy z bujnymi biznesmienami prapanavaŭ im dobraachvotna prafinansavać vajnu z Ukrainaj8

U ZŠA źbirajucca vypuskać dalary z podpisam Trampa4

U Biełarusi bolš nie buduć prymać płatnikaŭ u mieduniviersitety. Što pra heta kažuć daktary?5

Kaciaryna Andrejeva pieradała Donaldu Trampu list pra biełaruskich palitviaźniaŭ6

«Treba sieści i razmaŭlać». Koŭł zajaviŭ pra nieabchodnaść dyjałohu pamiž Biełaruśsiu i Litvoj na ŭzroŭni ministraŭ28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»26

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić