Takich vybaraŭ jašče nie było: naziralnik zaŭvažyŭ nie tolki manipulacyi z padlikam hałasoŭ, ale i «karusieli»
My čakali z publikacyjaj hetaha materyjału bolš za paŭtara miesiaca. Ci budzie choć niejkaja reakcyja Centrvybarkama i prakuratury na sihnały naziralnikaŭ? Reakcyi — nul.Sprava ŭ tym, što na apošnich vybarach adbyvalisia rečy, jakich navat na raniejšych nie było. Jak kažuć mnohija naziralniki, u vialikich haradach, i Minsku ŭ tym liku, u dzień hałasavańnia na ŭčastki pryjšło tolki 25—30% vybarcaŭ. Ale paŭsiul aficyjnaja jaŭka skłała bolš za 50%.
Prahramist Źmicier Predka na hetych vybarach byŭ naziralnikam. «Ja hramadzianin svajoj krainy i liču svaim abaviazkam sadziejničać vykanańniu zakonaŭ».
Vybraŭ 101-ju Frunzienskuju akruhu stalicy. Kantralavaŭ vybarčy ŭčastak №369, što raźmiaščaŭsia ŭ budynku byłoj SŠ №156. Pobač, u hetym ža pamiaškańni, znachodzilisia i dva inšyja ŭčastki — 367 i 368. I niezaležnych naziralnikaŭ było niekalki. Razam z Predkam pracavali Iryna Viarboŭskaja, Aleś Marčanka, Pavieł Karaloŭ.
Rezkaja aktyŭnaść
«Cudy nad skrynkami» pačalisia ź pieršaha dnia daterminovaha hałasavańnia.
18 vieraśnia jaŭka na ŭsich troch učastkach była nizkaj: 2-3 čałavieki za hadzinu. Raptam za niekalki chvilin da 17-j kolkaść achvotnych prahałasavać značna vyrasła.«Žančyny pačali padychodzić adna za adnoj, kala stałoŭ vydačy biuleteniaŭ utvaryłasia čarha», — raskazvaje Źmicier Predka.
Naziralniki zapadozryli nievypadkovaść i navažylisia pravieryć, što tam robicca kala budynka. Pobač z učastkam, za susiednim budynkam, Źmicier ubačyŭ žančyn, što, prahałasavaŭšy, sabralisia ŭ hurt. Ich było čałaviek 60, jany stajali vakoł arhanizatara — mužčyny ŭ kaściumie. Zaŭvažyŭšy maładoha čałavieka, hrupa pačała imitavać schod žyllovaha kaapieratyva. Adnak, pa słovach Źmitra, schod nie kleiŭsia ad pačatku. I adzinym pytańniem, što sapraŭdy chvalavała natoŭp, była prysutnaść naziralnika, što, najchutčej, zaminała abmiarkoŭvać finansavyja tajamnicy. «Ja nie staŭ pačynać zdalok i naŭprost zapytaŭsia, čamu «schod kaapieratyva» hałasuje na jak minimum troch roznych učastkach».
Zrazumieŭšy, što sychodzić Źmicier nie źbirajecca, mužčyna abviaściŭ pra pieranos schodu na niapeŭny čas i zapeŭniŭ, što ŭsie pytańni buduć vyrašanyja nastupnym razam.
Tym časam u pamiaškańni ŭčastkaŭ Aleś Marčanka pasprabavaŭ spynić «karusieli». Na jaho zaŭvahu staršynia kamisii Abramava adkazała: «Heta narod taki śviadomy». Kali mužčyna vyjšaŭ u kalidor, ubačyŭ tam čarhu z žančyn, jakim «kuratarka» ałoŭkam rabiła niejkija paznaki ŭ pašparcie. Jon paprasiŭ adnu z takich vybarščyc pakazać pašpart. Žančyna razharnuła dakumient na fotazdymku. Ale tam nijakich paznak nie było. Tady Aleś paprasiŭ pakazać staronku z rehistracyjaj, ale žančyna schavała pašpart i, raptam pieradumaŭšy hałasavać, syšła. Razam ź joj učastak pakinuli i inšyja, u tym liku «kuratarka».
Adna za adnoj
Na nastupny dzień, 19 vieraśnia, kala pałovy na pieršuju, znoŭ rezka ŭzrasła kolkaść achvotnych prahałasavać daterminova.
Čarhi nie było, ale, jak tolki sychodziła adna žančyna, adrazu zachodziła inšaja.
«Prasačyŭšy za čarhovymi «vybarščycami», ja davioŭ ich užo da inšaha mužčyny ŭ kaściumie (hetym razam dosyć daloka ad učastkaŭ), jaki akurat nakiroŭvaŭ novuju paru «karusielščyc». Vidać, jon mianie taksama zaŭvažyŭ, bo chutka pierajšoŭ darohu, imknučysia nie pavaročvacca da mianie tvaram», — uzhadvaje Predka.
20 vieraśnia pačało čyńnicca ŭsio, kab tolki naziralniki nie mahli vykryvać «karusieli».Da ich zavitała siabra akruhovaj kamisii i zajaviła, što dalejšyja zvaroty naziralnikaŭ da vybarcaŭ z metaj pravieryć miesca ich rehistracyi buduć rasceńvacca jak ahitacyja (!), što źjaŭlajecca zakonnaj padstavaj dla vydaleńnia z učastka. Zhodna z Vybarčym kodeksam, naziralniki sapraŭdy nie mohuć apytvać vybarcaŭ i vieści ahitacyju. Ale vyhladaje, što norma interpretavałasia takim čynam, kab najbolš abmiežavać ich.
Naziralniki zhadvajuć kamičny vypadak, jaki adbyŭsia z adnym «aficyjnym» naziralnikam. Niemaładomu mužčynu ŭ adzin ź dzion patelefanavali, a jon niejak uklučyŭ hučnuju suviaź na telefonie i nie moh adklučyć. Dyk jaho instruktavali, kab sam prahałasavaŭ na adnym z hetych učastkaŭ, — vidać, jon tam byŭ u śpisach.
Kvateraŭ bolš za vybarcaŭ
21 vieraśnia vybarščycy nie stvarali natoŭpu ŭ pamiaškańni ŭčastka, zatoje spynialisia pierad uvachodam, na leśvicy, u kalidorach.
«Ja vyrašyŭ prasačyć za adnoj z žančyn, jakaja pryciahnuła maju ŭvahu pavodzinami, — jana ŭsialak paźbiahała nabližacca da mianie (vidavočna, paznajučy naziralnika), kružlajučy pa školnych leśvicach i pavierchach. Tolki praz chvilin 15 jana dakružlała da susiednich učastkaŭ, dzie była zapisana na videa».
Aleś Marčanka źviartaje ŭvahu, što vyjšaŭ u kalidor u adzin z čarhovych napłyvaŭ «karusielščyc». I kali z učastka vyjšli dźvie dziaŭčyny, jon paprasiŭ u ich pašparty. «Adna korpałasia ŭ svajoj sumačcy i nie mahła znajści dakumient. A zatym skazała, što dzieści jaho zhubiła. Heta značycca prahałasavała, a pašparta niama! Druhaja ž dziaŭčyna skazała, što nie abaviazanaja mnie jaho pakazvać».
U apošni dzień daterminovaha hałasavańnia ŭ starym pamiaškańni pakinuli adzin 369 učastak: astatnija pierasialili ŭ inšyja miescy.
«Vidać, užo źjavilisia novyja instrukcyi dla «karusielščyc», zhodna ź jakimi im raili ŭhołas nazyvać adrasy, pa jakich tyja byccam žyvuć. Hetaja hulnia ich i vykryła — čarhovaja krucielka nazvała kvateru, jakoj nie isnuje. Jana nastojvała, što žyvie na vuł. Adzincova, d.4, kv.53, chacia dziaŭčyna z kamisii nie adšukała arkuš z takim adrasam. A pikantnaść situacyi ŭ tym, što tam raźmiaščajecca dziciačy dom. Jon trapiŭ u śpisy tolki praz toje, što tam zarehistravana asoba, jakaja ci to nie paśpieła vyjechać ź jaho pa dasiahnieńni paŭnalećcia, ci to prosta nie źmianiła miesca rehistracyi», — raskazvaje Źmicier. A paśla taho, jak jon sfatahrafavaŭ tuju žančynu, u pamiaškańnie prybieh mužčyna ŭ cyvilnym, patrabujučy vydalić zdymki «jaho z žonkaj».
Predka taksama vyjaviŭ, što na 369-m učastku naŭmysna zanizili kolkaść vybarcaŭ.Na 1217 kvater (bieź dziciačaha doma) tut było zarehistravana 1109 vybarcaŭ. Staršynia kamisii zajaviŭ naziralniku, što heta tamu, što tut… pražyvaje šmat rasijanaŭ. Naziralnik nie pavieryŭ. Na susiednim učastku, da prykładu, u 1096 kvaterach zarehistravana 2128 vybarcaŭ.
U asnoŭny dzień hałasavańnia Predka pierajšoŭ na №376 vybarčy ŭčastak. I dzieści za hadzinu da zakryćcia ŭčastka pačaŭ zaŭvažać tych samych žančyn, jakich jon užo bačyŭ na daterminovym hałasavańni.A na vulicy Źmicier ubačyŭ bieła-zialony aŭtobus, u jakim siadzieli «karusielščycy». Za paru dzion da hetaha aŭtobus bačyli na inšym učastku: na im zabirali tych, chto prahałasavaŭ.
Naziralniki napisali skarhi ŭ Centrvybarkam i prakuraturu. Pa słovach Alesia Marčanki, atrymali adpiski. Staršynia akruhovaj vybarčaj kamisii Viktoryja Aŭramienka adkazała, što fakty «nie paćvierdzilisia». To bok zajavy niezaležnych naziralnikaŭ, zaŭvažaje Marčanka, nie byli pryniatyja ŭ raźlik. Z Hienieralnaj prakuratury adkazali, što padstaŭ dla praviadzieńnia pravierki «nie bačać».
***
Pavodle aficyjnych źviestak, vybary ŭ Frunzienskaj 101-j akruzie paśpiachova adbylisia i byŭ pieraabrany dziejny deputat pałaty pradstaŭnikoŭ Alaksiej Kuźmič, člen Kamunistyčnaj partyi Biełarusi.
Heta taja akruha, jakuju demakratyčnyja siły abrali dla aktyŭnaha bajkotu. Pa zajavach niezaležnych naziralnikaŭ, u realnaści vybary tut nie adbylisia praź nievysokuju jaŭku vybarcaŭ.
-
«Historyja poŭnaja niečakanaściaŭ, i nie ŭsie jany niepryjemnyja». Piśmieńnica Kryścina Sabalaŭskajcie parazvažała pra VKŁ, Biełaruś i Rasiju
-
Statkievič prapanavaŭ łozunh, jaki abjadnaje bolšaść biełarusaŭ
-
Hubarevič sprabuje ŭziać Babaryku na słabo: «Jość apasieńni, što nie atrymajecca pieraadoleć prachadny barjer na vybarach u KR?»
Kamientary