Historyja55

Daśledavańni DNK pakazvajuć, što pieršaja polskaja dynastyja Piastaŭ taksama była pryšłaj. Jak Rurykavičy dy Hiedyminavičy

Polski nacyjanalny honar abapirajecca ŭ tym liku na toj fakt, što jaje pieršyja kiraŭniki mieli miascovaje, čysta słavianskaje pachodžańnie, dynastyju jakich vyvodzili ad prostaha ŭładara-arataha, jaki abjadnaŭ vakoł siabie tutejšyja plamiony. Ale najnoŭšaje paleahienietyčnaje rasśledavańnie pakazvaje, što stvaralnikami polskaj dziaržaŭnaści byli zusim nie słavianie.

Pomnik kniaziam Miešku I i Balasłavu Chrabramu z dynastyi Piastaŭ u Załatoj kaplicy ŭ Poznańskaj kafiedry

Hrupa hienietykaŭ i historykaŭ ź Instytuta bijaarhaničnaj chimii Polskaj akademii navuk pastaviła sabie za metu stvaryć paŭnavartasny hienietyčny partret Piastaŭ — lehiendarnaj kirujučaj dynastyi, ź jakoj pačynajecca letapisnaja historyja Polščy.

Vyniki daśledavańnia, jakoje razburaje histaryčnyja mify, byli apublikavanyja ŭ krasaviku 2026 hoda ŭ vydańni Nature Communications.

Praca pačałasia z pošuku sapraŭdnych pareštkaŭ siarod 340 mierkavanych miescaŭ pachavańnia. Realnyja kaścianyja frahmienty znajšli tolki ŭ 8 łakacyjach, ź jakich zdabyli 66 uzoraŭ dla ekstrakcyi staražytnaj DNK. Hałoŭnym miescam daśledavańnia staŭ sabor Najśviaciejšaj Dzievy Maryi Mazavieckaj u Płocku, dzie kostki ŭ kryptach byli bieznadziejna pierabłytanyja jašče padčas raskopak u 1970‑ch hadach. Staryja birki ź imionami karaloŭ nie adpaviadali rečaisnaści, tamu navukoŭcam daviałosia pravodzić maštabny skryžavany analiz.

Dziela viartańnia imionaŭ kostkam daśledčyki supastavili histaryčnyja letapisy z vynikami radyjevuhlarodnaha datavańnia i pakazčykam ESA (Estimated Skeletal Age — bijałahičny ŭzrost čałavieka na momant śmierci, jaki antrapołahi vyličvajuć pa stanie zuboŭ i švoŭ čerapa).

U vyniku strohaha adboru navukoŭcy zmahli atrymać 17 jakasnych hienomaŭ mužčyn, jakija pranumaravali ad PIAST01 da PIAST17 i pačali histaryčnaje rasśledavańnie.

Adnaŭlajučy imiony

Praces identyfikacyi nahadvaŭ składańnie zvyšskładanaha pazła, dzie hałoŭnym instrumientam stała vyvučeńnie Y-chramasomy.

Unikalnaść hetaj častki čałaviečaha hienoma palahaje ŭ tym, što jana nie padviarhajecca rekambinacyi i pieradajecca vyklučna pa mužčynskaj linii ad baćki da syna praktyčna ŭ niaźmiennym vyhladzie. Heta robić Y-chramasomu idealnym markieram dla adsočvańnia dynastyčnaj pierajemnaści praź dziasiatki pakaleńniaŭ, dazvalajučy dakładna vyznačać pramych naščadkaŭ i vyjaŭlać histaryčnyja fakty pieraryvańnia bijałahičnaha rodu.

Abapirajučysia na hety mietad, hienietyki pačali raźbiracca ŭ histaryčnych chitrasplacieńniach losaŭ pradstaŭnikoŭ dynastyi Piastaŭ. Naprykład, uzor pad indeksam PIAST03 mieŭ pakazčyk bijałahičnaha ŭzrostu kala 25 hadoŭ, što razam z datavańniem idealna supała ź bijahrafijaj kniazia Lešaka, jaki pamior u 1186 hodzie va ŭzroście ad 21 da 26 hadoŭ. Hienom PIAST05 dakładna identyfikavali jak mazavieckaha kniazia Konrada I (pamior u 1247 hodzie va ŭzroście kala 60 hadoŭ).

Ale samyja cikavyja adkryćci pačalisia pry vyvučeńni svajackich suviaziaŭ.

Piačatka Balasłava II Mazavieckaha, jaki byŭ u pieršym šlubie z Haŭdemundaj, dačkoj vialikaha kniazia litoŭskaha Trajdzienia. Fota: Wikimedia Commons

Prahramny analiz pakazaŭ, što indyvid PIAST06, identyfikavany jak kniaź Balasłaŭ II Mazaviecki (pamior u 1313 hodzie), jaki byŭ u pieršym šlubie z Haŭdemundaj, dačkoj vialikaha kniazia litoŭskaha Trajdzienia, mieŭ pieršuju stupień svajactva z uzoram PIAST11.

Pakolki z historyi viadoma, što pobač ź im byŭ pachavany jahony syn ad druhoha šlubu — Vacłaŭ Płocki (pamior u 1336 hodzie), muž Elžbiety, dački Hiedymina, asoba PIAST11 była paćvierdžana biassprečna. U svaju čarhu Vacłaŭ demanstravaŭ takuju ž ciesnuju suviaź z uzoram PIAST13, jakim akazaŭsia jahony ŭłasny syn Balasłaŭ III Płocki (pamior u 1351 hodzie).

A voś z uzoram PIAST09 usio było bolš zabłytana. Prahrama pakazała jahonuju druhuju stupień svajactva z Balasłavam II, što adpaviadaje bijałahičnaj suviazi pamiž dziedam i ŭnukam.

Pavodle dakumientalnych danych, heta musiŭ być niechta ź jahonych unukaŭ — Ziemavit III Mazaviecki (pamior u 1381 hodzie) abo Kazimir I Varšaŭski (pamior u 1355 hodzie). Ale vyśvietliłasia, što PIAST09 mieŭ mužčynskuju hapłahrupu R1a, u toj čas jak dzied Balasłaŭ II naležaŭ da hapłahrupy R1b.

Heta aznačała tolki adno: pramaja linija pieradačy Y-chramasomy była pierarvanaja, bo čyjaści z žonak u hetym łancužku naradziła dzicia ad inšaha mužčyny.

Razhadka hienietyčnaha padabienstva chavałasia ŭ maciarynskaj linii, bo maci hetaha «ŭnuka» mieła ŭ svaim ułasnym radavodzie inšych pradstaŭnikoŭ rodu Piastaŭ. Mienavita praz žanočuju liniju indyvid PIAST09 uspadkavaŭ čverć hienoma svajho nibyta rodnaha dzieda Balasłava II. Voś tak praz stahodździ navuka zdolnaja vykryvać navat samyja intymnyja siamiejnyja tajamnicy manarchaŭ.

Nie słavianie?

Abrańnie arataha Piasta kniaziem. Fota: Wikimedia Commons

Razabraŭšysia ź identyfikacyjaj pradstaŭnikoŭ dynastyi, navukoŭcy zmahli zirnuć na pachodžańnie dynastyi ŭ cełym. Pavodle chrestamatyjnaj lehiendy, pieršaja polskaja dziaržava była stvorana prostym miascovym aratym Piastam sa słavianskaha plemieni palan. Mienavita jahony histaryčny naščadak Mieška I, jaki kiravaŭ prykładna z 960 pa 992 hod, aficyjna ŭvioŭ svaje ziemli ŭ ahulnajeŭrapiejskuju palityku praz pryniaćcie chryścijanstva ŭ 966 hodzie.

Hienieałahičnaje dreva Piastaŭ z ukazańniem vyjaŭlenych Y-chramasomnych hapłahrup. Fota: Nature Communications, 2026

Adnak hienietyka pakazvaje na zusim inšuju, mienš patryjatyčnuju viersiju pachodžańnia polskaj dynastyi. Analiz Y-chramasomy vyjaviŭ u absalutnaj bolšaści identyfikavanych Piastaŭ hapłahrupu R1b-BY3549.

Dla słavianskaha nasielnictva Centralnaj i Uschodniaj Jeŭropy heta nadzvyčaj redkaja linija, jakaja siońnia sustrakajecca pieravažna na terytoryi Vialikabrytanii. Źviarnuŭšysia da suśvietnych baz paleahienomaŭ, daśledčyki znajšli tolki troch staražytnych ludziej z takoj samaj hienietyčnaj admiecinaj, i ŭsie jany žyli da ŭtvareńnia polskaj dziaržavy zusim nie na bierahach Visły.

Ciepłavaja karta, jakaja pakazvaje častatu Y-hapłahrupy R1b-P312 pa ŭsioj sučasnaj Jeŭropie. Fota: Nature Communications, 2026

Pieršy ź ich naležaŭ da kielckaj kultury halštat i žyŭ na terytoryi Francyi pamiž 770 i 540 hadami da našaj ery. Druhi spačyvaŭ u rymskim niekropali ŭ Niderłandach u pieryjad pamiž 20 i 200 hadami našaj ery. Treci byŭ znojdzieny ŭ Anhlii i ŭjaŭlaŭ saboj vikinha X stahodździa (datavańnie pamiž 880 i 1000 hadami).

Vidać, pieršyja Piasty nie mieli ničoha ahulnaha z tutejšymi słavianami, a z vysokaj dolaj imaviernaści byli pryšelcami hiermanskaha abo skandynaŭskaha pachodžańnia. Dobra ŭzbrojenaja vajskovaja elita pryjšła z adniekul i padparadkavała miascovyja plamiony.

Dadatkovym uskosnym arhumientam na karyść hetaj vysnovy słužyć ekanamičny padmurak rańniaj dziaržavy Mieški I i jahonaha syna Balasłava I Chrabraha (kiravaŭ z 992 pa 1025 hod). Hałoŭnaj krynicaj dachodaŭ pieršych polskich kniazioŭ doŭhi čas zastavaŭsia handal rabami na mižnarodnych rynkach, a hety handal u rańnim Siaredniavieččy tryvała kantralavali mienavita vikinhi.

Žanočaja dypłamatyja

Paralelna z mužčynskaj linijaj polskija daśledčyki praanalizavali mitachandryjalnuju DNK, jakaja ŭtrymlivajecca ŭ kletkavych mitachandryjach i pieradajecca vyklučna ad maci da ŭsich jaje dziaciej niezaležna ad połu. Heta dazvoliła prasačyć maštaby jeŭrapiejskaj «žanočaj dypłamatyi» i raźviazać niekatoryja histaryčnyja pytańni z susiednimi krainami.

Vydatnym prykładam stała razhadka dynastyčnaj tajamnicy ŭ Vienhryi. U 2012 hodzie ŭ Budapiešcie ekshumavali pareštki karala Bieły III, jaki ŭładaryŭ z 1172 pa 1196 hod, i jahonaj žonki Ahnesy Antyjachijskaj (1154—1184).

Malunak siaredziny XIX stahodździa, zrobleny ŭ čas raskopak pachavańnia karala Bieły III. Jaho pachavańnie paznačana ličbaj I, jaho žonki Ahnesy — ličbaj II, a jaho vierahodnaha baćki — ličbaj III. Fota: Archaeological and Anthropological Sciences, 2019

Pobač z karaleŭskaj paraj znajšli kostki nieviadomaha arystakrata, jaki mieŭ tuju ž Y-chramasomu, što i karol, ale absalutna inšuju maciarynskuju liniju. Historyki doŭha spračalisia, kamu naležać hetyja pareštki: baćku karala ci niekamu ź jahonych unukaŭ.

Razhadka pryjšła dziakujučy daśledavańniu polskich mahił. Supastaviŭšy składanyja radavody, hienietyki vyśvietlili, što prababula vyšejzhadanaha polskaha kniazia Konrada I Mazavieckaha adnačasova davodziłasia rodnaj babulaj vienhierskamu karalu Hiezu II (kiravaŭ z 1141 pa 1162 hod).

Łabaratorny analiz pakazaŭ, što nieviadomy mužčyna z Budapiešta i polski ŭzor PIAST05 majuć całkam identyčnuju mitachandryjalnuju hapłahrupu T2b2b1. Hetaja hienietyčnaja suviaź dazvoliła sa stoadsotkavaj upeŭnienaściu viarnuć nieviadomym vienhierskim pareštkam imia karala Hiezy II.

Hienieałahičnaje dreva, jakoje demanstruje suviazi pamiž dynastyjaj Piastaŭ i vienhierskim karaleŭskim domam Arpadaŭ. Fota: Nature Communications, 2026

Taki ž dakładny mietad spracavaŭ z Hannaj Bahiemskaj (1204—1265), unučkaj Bieły III i Ahnesy Antyjachijskaj ad ich dački Kanstancyi Vienhierskaj (1180—1240). Hannu ŭ svoj čas vyhadna vydali zamuž za polskaha kniazia Hienryka II Pabožnaha (1196—1241). Kali navukoŭcy adkryli jaje mahiłu ŭ sučasnym Urocłavie, mitachandryjalnaja hapłahrupa H7b1 idealna supała z hienomam jaje babki Ahnesy.

Dziakujučy padobnym matematyčnym i bijałahičnym skryžavańniam daśledčyki ŭskosna vyličyli hienietyčnyja markiery dla 108 Piastaŭ, 32 Rurykavičaŭ, 23 Arpadaŭ, 15 Pržemysłovičaŭ i 12 Hiedyminavičaŭ.

Hety kałasalny masiŭ danych jaskrava dakazvaje, što jeŭrapiejskaja palityka trymałasia nie stolki na vajskovaj sile mužčyn, kolki na šlubach.

Vyniki daśledavańnia hienoma Piastaŭ zrabili raniej niemahčymy pieravarot u polskaj histaryjahrafii, jakaja stahodździami pieściła mif pra aŭtachtonnaść svajoj pieršaj dynastyi. 

Dziaržaŭnaść u Siaredniavieččy mieła nie etničny, a vyklučna dynastyčna-karparatyŭny charaktar. Prychod źniešnich vajennych elit da ŭłady byŭ absalutnaj zvyčajnaj situacyjaj u Jeŭropie: Francyju stvaryli hiermancy-franki, Anhliju zavajavali narmany, a Polšču abjadnali i chryścili niejkija kielcka-skandynaŭskija pryšelcy, čyje naščadki ŭžo praź niekalki pakaleńniaŭ całkam pryniali miascovuju movu i kulturu.

Kroŭ uładaroŭ nie vyznačała ich etničnuju samaidentyfikacyju i nie źmianiała jaje ŭ tych, kim jany kiravali, chutčej naadvarot: tyja, kim jany kiravali, vyznačali, jakimi stanuć ichnija vaładary, ich relihiju i movu. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary5

  • Voj
    28.04.2026
    Nie sumniajusia, što i Litoŭskija kniazi zusim nijakija nia bałty i nie słavianie...
  • ali
    28.04.2026
    Michaś, i Hiedziminavičaŭ dobra było b pravieryć.
  • Vysnova
    28.04.2026
    Polski nacyjanalny honar abapirajecca na mifach. Darečy, toje ž samaje i ŭ uschodniaha susieda. Supadzieńnie?

Ciapier čytajuć

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Usie naviny →
Usie naviny

Sasna ŭpała prosta pierad aŭtamabilem u Słuckim rajonie

Stamatołah z Oršy raspaviała, što śpiecsłužby prapanavali joj viarnucca z ZŠA ŭ Biełaruś. Jana adkazała28

Kab nie płacić 21 rubiel štrafu, hamialčuk pradstaviŭsia imieniem siabra. I atrymaŭ kryminałku3

Pryznali «ekstremisckim farmavańniem» prajekt «Hadzińničak cikaje»6

Futbolny kłub u Niderłandach dušeŭna pravioŭ na piensiju pračku, što myła futbołki hulcoŭ 27 hadoŭ1

Na pracoŭnym stale kiraŭnika Ofisa prezidenta Ukrainy Kiryły Budanava lažyć natatnik «Śpis pi*arasaŭ 2026»25

Chłopiec u Asipovičach vyrašyŭ pravieryć, ci dobra haryć bienzin. Akazałasia, što dobra3

12‑hadovaja dziaŭčynka stała kurjeram telefonnych machlaroŭ u Minsku

Pirackaja kopija novaha multfilma «Avatar: Lehienda pra Aanha» pajšła ŭ biełaruski prakat paśla źlivu ŭ sieciva5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Dla kaho sabralisia budavać vielizarny vantavy most u Minsku?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić