«Rasiejcy j kitajcy — za Abamu, tamu ŭ amierykancaŭ jość usie padstavy hałasavać nie za jaho»
Taki artykuł apublikavała kansiervatyŭnaja amierykanskaja hazieta «Vašynhton tajms».
U roznych častkach śvietu pravodziacca apytańni hramadskaj dumki i niefarmalnyja daśledavańni, jakija pakazvajuć, što, kali b zamiežniki mahli brać udzieł u amierykanskich vybarach, prezident Barak Abama atrymaŭ by ŭpeŭnienuju pieramohu. Napeŭna, jon straciŭ častku taho hlancu i słavy, jakija mieŭ čatyry hady tamu nazad, kali adnaho jaho źjaŭleńnia narodu było dastatkova, kab atrymać Nobieleŭskuju premiju miru. Ale Abama ŭsio jašče papularny za miažoj. Sprava ŭ tym, što
mnohim krainam nie padabajecca, kali Bieły dom pavodzić siabie aktyŭna i enierhična, a varožyja dziaržavy jatryć, kali ich zadumy i padkopy zryvajucca dziakujučy amierykanskaj mocy.Abama — idealny prezident i dla tych, i dla druhich, piša The Washington Times.
Siońnia ŭ ZŠA adbyvajucca prezidenckija vybary, na jakijaAmierykanskaja sistemy vybaraŭ pradumanaja tak, kab adlustroŭvać volu roznych rehijonaŭ krainy. Hetak, Kalifornija amal zaŭždy hałasuje za demakrataŭ, a Techas — za respublikancaŭ.kandydat-libierał Barak Abama idzie łob u łob z kansiervataram Mitam Romni.
Vynik vybaraŭ i nakirunak raźvićcia Amieryki na nastupnyja čatyry hady vyrašycca ŭ tak zvanych «swing states» — «źmienlivych štatach», dzie papularnaść Abamy i Romni prykładna roŭnaja.Sioleta heta Fłaryda, dzie žyvie šmat piensijanieraŭ, Ahajo — zborasny cech amierykanskaha aŭtaprama, dzie, darečy, žyvie niamała biełarusaŭ, Ajova, Kałarada.
Tradycyjna bolšaść biełarusaŭ ZŠA hałasuje za respublikancaŭ.
Ciapier čytajuć
Na Afonie adšukali try nieviadomyja raniej asobniki Astrožskaj Biblii. Dla jaje stvareńnia drukar Ivan Fiodaraŭ, vychadziec ź Biełarusi, vykarystoŭvaŭ teksty Skaryny
Kamientary