SŁOŬNIK PAKALEŃNIA IKS
BUMERY. Bumery — heta pakaleńnie, jakoje źjaviłasia na śviet u hady paślavajennaha demahrafičnaha bumu (1946—1960). Mienavita jany byli stvaralnikami maładziovaj kultury 60-ch, a ciapier praciahvajuć trymacca jaje — adsiul sproby instytucyjalizavać rok-n-roł i źjaŭleńnie «Zalaŭ słavy hierojaŭ rok-n-rołu». Pik upłyvu bumeraŭ na farmavańnie kultury prychodzicca na 80-ja, kali vysoki ekanamičny j sacyjalny status hetaha pakaleńnia pieratvaryŭ jaho ŭ pryvabnuju płaciežazdolnuju aŭdytoryju. Idyličnaje ŭsprymańnie bumeraŭ skončyłasia sa źjaŭleńniem pakaleńnia Iks. U hetaha novaha pakaleńnia nianaviść da bumeraŭ ź ichnym dabrabytam i vysiłkami raściahnuć maładość stała svojeasablivym kreda.
SIAMIEJNYJA KAŠTOŬNAŚCI. Termin z šyrokim značeńniem, jaki vykarystoŭvajecca dla ŭsich kanservatyŭnych kirunkaŭ i pohladaŭ — najpierš u dačynieńni palitykaŭ z mocnymi relihijnymi pierakanańniami, jakija vystupajuć suproć abortaŭ, seksualnych mienšaściaŭ, feminizmu, svabodnaha seksu. Hety termin pastupova staŭ antonimam paniatku «alternatyva». Uźnik u 1966 h. u momant uzdymu kontrakultury moładzi.
MULTYKULTURALIZM. Kasmapalityčnaja filazofija, jakaja adstojvaje zachavańnie raznastajnych rasavych, etničnych i relihijnych asablivaściaŭ nasupierak idei melting pot-u, jakoj prytrymlivalisia pieršyja pakaleńni pierasialencaŭ u ZŠA. Častka amerykanskaha isteblišmentu — kanservatary i niekatoryja liberały — rasceńvajuć m. jak padryŭ asnovaŭ zachodniaj cyvilizacyi. Rost afraamerykanskaje i azijataamerykanskaje siaredniaje klasy i dasiahnieńni etničnych kulturaŭ u roznych halinach (až da mody na vyvučeńnie idyšu albo na łacinaamerykanskuju padlivu zamiest zvykłaha kietčupu) pa-raniejšamu aktyŭna ŭździejničaje na navučalnyja prahramy i pop-kulturu.
MAKDŽOB. Termin, u 1983 h. uviedzieny ŭ karystańnie «Makdonaldzam» dla reklamy svajoj prahramy pa pracaŭładkavańni invalidaŭ. Pad kaniec 80-ch staŭ aznačać ahulnuju tendencyju na rynku pracy — zruch da rabotaŭ nizkaj kvalifikavacyi i apłaty, asabliva ŭ «fast-fud»-ach, zakusačnych typu «Makdonaldz». M. apisanyja Duhłasam Koŭplendam u jahonym znakamitym ramanie «Pakaleńnie Iks» (1991); z tych časoŭ hetaje słova šyroka vykarystoŭvajecca ŭ hazetnaj i televizijnaj reklamie.
SERYJNAJA MANAHAMIJA. Pravilnaje siamiejnaje žyćcio, ale bieź viančańnia j rośpisu; vizyty da baćkoŭ adnaho j druhoha, suženskaja viernaść; paśla — razryŭ, i ŭsio ad pačatku, ale ŭžo ź inšym partneram. Spałučeńnie suženskaj viernaści z adsutnaściu doŭhaterminovych abaviazańniaŭ — heta j jość s.m., reakcyja na pryncyp «svabodnaha kachańnia» epochi seksualnaj revalucyi. Specyfičnaja rysa s.m. — nie adulter, a razryŭ adnosinaŭ. Mienavita hety typ suviaziaŭ najbolš papularny siarod ciapierašnich 25-hadovych.
TRANSHRESYŬNAJA LITARATURA. Kirunak u litaratury, jaki raźvivaje postmadernisckuju techniku Tomasa Pinčana i minimalizm Rajmanda Karvera. Dla hetaj litaratury charakterny zvarot da psychadelii, pamiežnych stanaŭ śviadomaści, źviazanych z narkotykami i seksam, da chvaravitych dačynieńniaŭ u duchu markiza de Sada, Uiljama Beraŭza i «Damavikameronu» Adama Hlobusa, a taksama da vyčvareńniaŭ, ułaścivych zabojcam-mańjakam. Kolkaść takich knih nastolki vyrasła, što ŭ 1994 h. kniharnia «Taŭer» u Ńju-Jorku adkryła admysłovuju sekcyju t.ł., azdoblenuju ŭ styli andehraŭndavych łavačak.
WWW — WORLD WIDE WEB (SUŚVIETNAJE PAVUČYŃNIE). Najbolš raspaŭsiudžany servis kamputarnaj sietki «Internet» dla stvareńnia hipertekstu i elektronnych vydańniaŭ, abmienu nia tolki tekstami, ale zdymkami i malunkami. Kali pry kancy 80-ch źjaŭleńnie elektronnych vydaviectvaŭ papularyzavała jakasny druk, stvarylisia spryjalnyja ŭmovy dla jaho raspaŭsiudžvańnia. Niahledziačy na ŭsie vartaści, z pryčyny niedastatkovaj chutkaści pieradačy infarmacyi i abmiežavańniaŭ pry vykarystańni ruchomych vyjavaŭ i huku WWW pakul nie kankurent TV. Ale sytuacyja moža źmianicca, bo stratehija raźvićcia «Internetu» evalucyjanuje ŭ bok multymedyjnaści.
STREJT-EDŽ. Ustrymańnie ad narkotykaŭ, alkaholu, tytuniu, miasa (u niekatorych vypadkach i ad seksu), jakoha prytrymlivajecca šerah neapankaŭ. Jen Makkiej i jahony znakamity rok-hurt «Fuhacy» dali pačatak novaj subkultury — chardkoru, jaki prapahanduje «zdarovy ład žyćcia», usio jašče papularny siońnia siarod biełych padletkaŭ. U 90-ch maral, jakaja zaklikaje zrabić ź siabie «stalny stryžań», nadaje asablivuju ŭvahu abaronie žyviołaŭ, pryrody ŭvohule, i vehanizmu.
VEHANIZM. Raślinnaja dyjeta, jakaja vyklučaje lubuju ježu žyviolnaha pachodžańnia. Nia błytać z vehietaryjancami, jakija ŭžyvajuć jajki, syr, małako. Baćkoŭ-vehanistaŭ nieadnarazova hanili za toje, što jany nie dajuć dzieciam zbalansavanaha charčavańnia: niekatoryja daktary kažuć, što takija dzieci vyrastajuć z rasstrojstvami stravavalnych funkcyjaŭ.
PIRSINH. Staražytnaja praktyka ŭ krainach Dalokaha Ŭschodu, što raspaŭsiudziłasia ŭ Amerycy spačatku ŭ subkulturach — siarod sadamazachistaŭ, pankaŭ i metalistaŭ, — a zatym uvajšła ŭ kulturu mejnstrymu razam z nakołkami, jakija raniej byli papularnyja ŭ šerahu narodaŭ Akieanii i ŭ błatnym asiarodździ. Ciapier prakołvajuć nia tolki vušy, ale j inšyja orhany: pupok, chrapki, smočki, brovy, jazyk.
BRENDYNH. Redki ekstremalny sposab azdableńnia cieła, kali malunki vypalvajuć na skury raspalenym žalezam, jaki nahadvaje klajmieńnie žyvioły. B. i naniasieńnie šnaraŭ uźnikli na levym kryle kultury sučasnaha prymityvu ŭ pačatku 90-ch, kali nakołki i pirsinh stali pierachodzić u źjavu mejnstrymu i atrymlivać raspaŭsiudžańnie siarod supermadelaŭ i pop-zorak. U niekatorych sadamazachisckich subkulturach abrad vypalvańnia klajma čaściakom zdymajecca śviedkami na videa i paŭstaje jak rytuał atrymańnia asałody praz pakutu.
Pry składańni słoŭniku vykarystanyja źviestki z encyklapedyi «Alt.Culture» (London, 1995).
Kamientary