Archiŭ

Listy Vasilu Lavonavu

Va ŭsim možna pahadzicca z panam Lavonavym u artykule «Pad pryhniotam mužnieje nacyja», aproč niekatorych detalaŭ. Ja pesymistyčna staŭlusia da vykazvańnia, što try miljony hramadzian dabrachoć pračytajuć prajekt novaj Kanstytucyi, pahatoŭ jašče j hodna aceniać jaho. Abyjakavaj bolšaści važna, chto trymaje asnoŭny zakon u rukach, i toje, ci dbaje jon pra narodny dabrabyt. Hramadzka aktyŭnych ludziej niašmat, ale ich inicyjatyva vartaja ŭvahi dziela mahčymaj realizacyi ŭ kiravańni krainaj. I novaja Kanstytucyja pavinna heta ŭličvać.

Novaja Biełaruś pačniecca nia z novaj Kanstytucyi, a na papiarednim pryniaćciu Asnoŭnaha zakonu etapie. Ale kab prajści hety etap dy zrabić niešta pryncypova novaje, adnaho miesiaca, jak prapanuje pan Lavonaŭ, budzie zamała.

Źmieny ŭ zakony nielha rabić na padstavie ŭsieahulnaha apytańnia (referendumu) — razumieńnie dziejańnia zakonaŭ dy nastupstvaŭ patrabuje nieabyjakich viedaŭ i analityčnaha myśleńnia. Referendum pahetamu maje pravodzicca tolki ŭ vypadkach, losavyznačalnych dla narodu. Takim vypadkam źjaŭlajecca vybar kancepcyi raźvićcia, jaki pavinien farmulavacca prosta i zrazumieła. Što ž tady z zakonami? Kožny z nas maje prava rabić prapanovy i atrymlivać abhruntavanyja adkazy na ich. Kožny z nas maje prava na realizacyju svaich prapanoŭ. Adzinym hruntam, na padstavie jakoha robiacca acenki, jość raźvićcio biełaruskaha etnasu pa svaich formie i źmieście. Voś toj kanceptualny vybar, jaki varta zrabić na referendumie. Mienavita jon vyznačaje sens i cnotu isnavańnia našaj dziaržavy.

Ihar Chamienka, Miensk

* * *

Ja vyrašyŭ padyskutavać ź vielmi šanoŭnym sp.Vasilom Lavonavym. Dobra, što pavažanaha sp.Lavonava chvaluje prablema dziaržaŭnaha budaŭnictva paśla sychodu Łukašenki. Ale dziŭnaja razmova — stavić voz napieradzie kania. Jon havoryć, što treba prapanavać hramadzianam novuju redakcyju Kanstytucyi, jakaja pavinna jasna vyznačać pravy, abaviazki hramadzian pa kiravańni dziaržavaj, ustanaŭlivać realnuju adkaznaść ułady pierad hramadzianami.

Ci mohuć być u siońniašniaj Biełarusi svabodnyja, sumlennyja vybary? Pry hetym vybarčym zakonie, asabliva pry ciapierašnim paradku farmavańnia kamisij usich uzroŭniaŭ — nikoli. Ale ž režym Łukašenki nia viečny, — heta znaje kožny dumajučy hramadzianin Respubliki. Režym moža łopnuć jak mylnaja burbałka. Siońnia hałoŭnaje pytańnie — jak zakonnym šlacham adchilić ad ułady čałavieka, jaki nasupierak usiakamu zdarovamu sensu šukaje mahčymaści zastacca pažyćciovym prezydentam.

Na maju dumku, bližejšyja 40 hadoŭ kraina Biełaruś pavinna być tolki parlamenckaja.

Druhoje pytańnie — adnosiny z našymi susiedziami. Tut naohuł pytańnia niama. Dačynieńni majuć być samyja dobryja, adkrytaja miaža z Eŭropaj, akramia mafijoznaj Rasiei. Zachavańnie biaśpieki ŭ našaj častcy śvietu. Biełaruś uvachodzić u skład NATO.

Anastas Siemianovič, Baraŭlany

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Usie naviny →
Usie naviny

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca9

Za admovu razbłakavać telefon pry ŭjeździe ŭ Rasiju ciapier možna sieści na 15 sutak4

Žančyna schadziła ŭ fiłarmoniju i aburyłasia, što ŭ skrypački na scenie spaŭzła bretelka biusthaltara11

Zialenski ličyć začystku internetu ŭ Rasii padrychtoŭkaj da ŭdaru pa Bałtyi25

Mužčyna rasstralaŭ vaśmiarych dziaciej u ZŠA8

Iran admaŭlajecca ad sustrečy z amierykancami ŭ Isłamabadzie. Bajkot vydaje hłyboki raskoł u Tehieranie4

Kuleba bačyć padrychtoŭku biełaruskaj armii da vajny. Ale hety militaryscki teatr pryznačany tolki dla adnaho hledača — Kramla28

Praz kanflikt z Papam Tramp pačaŭ stračvać padtrymku vybarščykaŭ. U Vašynhtonie zahavaryli pra prymireńnie14

U Tomsku źnieśli pomnik represavanym: siarod ich byli departavanyja ź Biełarusi palaki, a taksama biełarusy, jakich prymušali źmianiać nacyjanalnaść18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić