Hramadstva1313

U Biełarusi nielha prosta tak pachavać hadavanca. Što tady rabić i kolki heta kaštuje

Cieła žyvioły paśla śmierci nielha prosta pakinuć u ziamli ŭ lesie ci ŭ dvary, heta ličycca parušeńniem.

Ilustracyjnaje fota. Krynica: minsk.vet-centre.by

Alena (imia źmienienaje) pamiataje hety dzień vielmi dakładna. Jana vychodziła ź vietkliniki ź nievialikaj skrynkaj u rukach. Unutry byŭ prach sabaki, jakoha jana ŭziała ŭ vałancioraŭ niekalki miesiacaŭ tamu.

— Heta vielmi dziŭnaje adčuvańnie. Ty jašče niadaŭna nasiŭ jaho na rukach, karmiŭ, havaryŭ ź im. A ciapier — voś heta, tolki skrynačka, — uzhadvaje dziaŭčyna.

Alena jašče ŭ 15 hadoŭ pačała padbirać žyvioł z vulicy i zajmacca vałanciorstvam.

— U mianie zaŭsiody chto-niebudź jość na pieratrymcy. Heta ŭžo jak zvyčka. Ty prosta nie možaš prajści mima. Kahości ŭładkoŭvaješ, znachodziš jamu dom i dobrych haspadaroŭ. A chtości zatrymlivajecca ŭ ciabie daŭžej, — raspaviadaje Alena. 

Apošni sabaka źjaviŭsia ŭ jaje niekalki miesiacaŭ tamu. Praz peŭny čas u jaho prajavilisia prablemy sa zdaroŭjem. Pačalisia biaskoncyja pachody da daktaroŭ: ahlady, analizy, lačeńnie. Potym pačalisia ŭskładnieńni. Hrošy na lačeńnie razychodzilisia chutka. 

— U niejki momant ty ŭžo nie dumaješ pra sumu. Ty dumaješ: a raptam jašče možna vyratavać i prosta robiš usio, što možaš. 

Apieracyja kaštavała prykładna 1300 rubloŭ. Niekalki dzion paśla jaje Alena žyła ŭ pastajannym napružańni: telefanavała ŭ kliniku, čakała navin. Ale niahledziačy na ŭsie namahańni sabaka pamior.

Pieršaje pytańnie, jakoje ŭźnikaje paśla takoha — što ciapier? 

Što ŭ Biełarusi možna zrabić ź ciełam hadavanca paśla śmierci

U Biełarusi paśla śmierci chatniaj žyvioły ŭładalnik maje niekalki varyjantaŭ, i ŭsie jany rehulujucca vieterynarna-sanitarnymi normami. 

Najbolš raspaŭsiudžany i dastupny šlach — heta tak zvanaja ŭtylizacyja. Jaje arhanizujuć dziaržaŭnyja vieterynarnyja słužby, kamunalnyja pradpryjemstvy abo sami vietkliniki.

U mnohich haradach cieła možna zdać biaspłatna abo za simvaličnuju płatu — jak praviła, da niekalkich dziasiatkaŭ rubloŭ. U hetym vypadku žyviołu vyvoziać na śpiecyjalnyja pradpryjemstvy, dzie adbyvajecca techničnaja ŭtylizacyja. Uładalniku ničoha nie viartajecca, i praces adbyvajecca bieź jaho ŭdziełu.

Druhi varyjant — kremacyja. Heta kamiercyjnaja pasłuha, jakaja najbolš raźvitaja ŭ Minsku.

Kremacyju prapanujuć pryvatnyja servisy abo vietkliniki praz partnioraŭ. Jana byvaje dvuch farmataŭ. Pry ahulnaj kremacyi spalvajucca niekalki žyvioł adnačasova, i prach nie viartajecca — taki varyjant zvyčajna kaštuje ŭ miežach 50—250 rubloŭ. Indyvidualnaja kremacyja praduhledžvaje asobnaje spalvańnie i viartańnie prachu ŭ urnie abo boksie. Jaje košt u siarednim składaje ad 100 da 400 rubloŭ i zaležyć ad vahi žyvioły, koštu urny i dadatkovych pasłuh.

U rehijonach mahčymaści značna abmiežavanyja: časta kremacyja niedastupnaja, i ŭładalnikam davodzicca samastojna vieźci cieła ŭ Minsk abo šukać pasiarednikaŭ. Niekatoryja ahienctvy rytualnych pasłuh dla žyvioł prapanujuć vyjezd u inšyja harady, ale heta kaštuje dadatkovych hrošaj. 

Samastojnaje pachavańnie žyvioły ŭ Biełarusi farmalna nie dazvalajecca. Heta datyčyć jak haradskich terytoryj (dvary, parki, lasy), tak i pryvatnych učastkaŭ. Takija abmiežavańni źviazanyja z sanitarnymi normami — kab paźbiehnuć raspaŭsiudžvańnia infiekcyj i zabrudžvańnia hleby i vady. Na praktycy ludzi časam usio ž robiać heta nieaficyjna, časam navat stvarajučy lasnyja «mohiłki chatnich žyvioł», ale jurydyčna taki sposab ličycca parušeńniem.

Pamiž «zdać» i «raźvitacca»

Alena vybrała varyjant indyvidualnaj kremacyi. Dla jaje navat zapisali videapaćviardžeńnie, što kremirujuć mienavita jaje sabaku. 

— Mnie było važna, kab maja dziaŭčynka nie była «razam z usimi». Heta, moža, emacyjna, ale ŭ toj momant heta było adzinaje, što mieła značeńnie.

Kremacyja kaštavała niekalki sotniaŭ rubloŭ. Joj prapanavali nievialiki boks dla prachu. Usio adbyvałasia chutka i davoli arhanizavana.

— Ja zabrała prach na nastupny dzień. I voś hety momant, kali ty staiš z hetaj skrynačkaj, jon vielmi zapaminalny. Napeŭna, heta taksama pra adkaznaść. Nie tolki ŭziać žyviołu i lubić jaje. Ale i razumieć, što budzie ŭ kancy, — adznačaje dziaŭčyna. 

Kamientary13

  • @
    20.04.2026
    Usio nielha, nielha, nielha. Usio žyćcio ź nielha: heta nielha, toje nielha
  • Otiec Zasandalij
    20.04.2026
    Kromie biezopasnych doroh budut jeŝio biezopasnyje pochorony. Kukušat-to mnoho.
  • Kafka
    20.04.2026
    @, Žyćcio ŭ kancłahiery jak jano jość. A viertuchai štodzień stročać novyja zabarony.

Ciapier čytajuć

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?12

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior były lohkaatlet Alaksiej Lelin. Jamu było 48 hadoŭ1

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy86

Maładuju maci z Homiela asudzili za palityku6

USU apublikavali videa źniščeńnia desantnych karabloŭ u buchcie Sievastopala4

Dyzajnierka stvaraje šykoŭnyja interjery ź biełaruskim kałarytam FOTY4

MTZ pačaŭ vyrablać pa 90 supiertraktaroŭ za miesiac11

USU nanieśli paŭtorny źniščalny ŭdar pa NPZ i porcie ŭ Tuapse20

U Biełarusi nielha prosta tak pachavać hadavanca. Što tady rabić i kolki heta kaštuje13

U časy ŠI kaštoŭnymi kadrami robiacca tyja, chto ŭmieje hurtavać i scemientoŭvać

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?12

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić