U Biełarusi płanujuć zabaranić kureńnie va ŭsich hramadskich miescach
Prajekt antytytuniovaha zakona, jaki praduhledžvaje zabaronu kureńnia praktyčna va ŭsich hramadskich miescach, płanujecca vynieści na šyrokaje abmierkavańnie.
Jak paviedamiła zahadčyca adździeła hramadskaha zdaroŭja Respublikanskaha centra hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja Volha Bartman 16 maja na
Pavodle jaje słoŭ, u kancy krasavika adbyłosia pasiadžeńnie mižviedamasnaha savieta pry Saŭminie pa papiaredžańni i prafiłaktycy pjanstva, ałkahalizmu, narkamanii i spažyvańnia tytuniu. Saviet pryznaŭ metazhodnym uklučeńnie ŭ płan padrychtoŭki na 2014 hod prajekta zakona «Ab abaronie zdaroŭja nasielnictva ad nastupstvaŭ spažyvańnia tytuniu i ŭździejańnia navakolnaha tytuniovaha dymu».
Było dadziena daručeńnie stvaryć mižviedamasnuju rabočuju hrupu pa raspracoŭcy hetaha zakonaprajekta i apublikavać jaho na sajcie Ministerstva achovy zdaroŭja.
Ciapierašni varyjant zakonaprajekta, zaznačyła Bartman, praduhledžvaje poŭnuju zabaronu kureńnia praktyčna va ŭsich zakrytych pamiaškańniach — ustanovach adukacyi, kultury, sportu, achovy zdaroŭja, hramadskaha charčavańnia, na vakzałach, u hramadskim transparcie, na pracoŭnych miescach.«Chacia zabarona na pracoŭnych miescach, mahčyma, jašče budzie abmiarkoŭvacca», — dadała śpiecyjalist.
Pavodle źviestak na kaniec 2012 hoda, u Biełarusi kuryli 30,5% nasielnictva. Siarod mužčyn dola kurcoŭ składaje 46,8%, siarod žančyn — 16,2%.Pastajanna kurać 20,5% nasielnictva, ad vypadku da vypadku — 10%. Pałova nasielnictva schilnyja da pasiŭnaha kureńnia.
Pry hetym Bartman zaznačyła, što spažyvańnie tytuniu ŭ Biełarusi źnižajecca. Dla paraŭnańnia: u 2001 hodzie dola kurcoŭ składała 41,6%. Zhodna z apošnimi źviestkami, 55,6% kurcoŭ chacieli b pazbavicca ad hetaj zaležnaści. Asnoŭnaj pryčynaj žadańnia kinuć kuryć źjaŭlajecca ŭśviedamleńnie i razumieńnie taho, što kureńnie škodzić zdaroŭju (67,7%). 7,2% apytanych pryznalisia, što im udałosia admovicca ad kureńnia.
Kamientary