Śviet22

Aland uručyŭ amierykanskim vajskoŭcam, jakija skrucili terarysta, najvyšejšyja ŭznaharody Francyi

Fota Stripes.com.

Prezident Francyi Fransua Aland uznaharodziŭ ordenam Pačesnaha lehijonu amierykancaŭ i brytanca, jakija skrucili terarysta ŭ ciahniku.

Na fota źleva naprava: brytanski biznesoviec Krys Norman, amierykanski student Entani Sedler, prezident Francyi, paranieny terarystam bajec Vajskova-pavietranych sił ZŠA Spenser Stoŭn i bajec Nachvardyi ZŠA Alek Skarłatas.

Advakat zatrymanaha terarysta zajaviŭ, što jahony padabaronny prosta «źbiraŭsia abrabavać ciahnik», a nie mieŭ terarystyčnych namieraŭ.

«U pacana byŭ kałaš i 8 poŭnych ražkoŭ. Kali iduć rabavać, 8 ražkoŭ da kałaša z saboj nie biaruć», — prakamientavaŭ Skarłatas.

Stoŭn choć i byŭ sam paranieny, uratavaŭ žyćcio pasažyra, jakoha teraryst parezaŭ. Jon prycisnuŭ palcami parezanuju arteryju i tak trymaŭ da pryjezdu miedykaŭ.

Śmiełaść sałdat praduchiliła kryvavuju raźniu.

Marakaniec z aŭtamatam kiravaŭsia ź Bielhii ŭ Francyju ciahnikom Amsterdam—Paryž.

Jon padrychtavaŭsia da ataki. U tualecie jon dastaŭ i zaradziŭ aŭtamat AK-47 i vyjšaŭ ź im u vahon. Adnak imhnienna zreahavali troje pasažyraŭ-amierykancaŭ — dvoje vajskoŭcaŭ i adzin cyvilny.

Jany pačuli huk, jak u tualecie zaradžaŭsia aŭtamat, i naściarožylisia. I razam navalilisia na araba, pierš čym toj paśpieŭ adkryć ahoń. U taho, akramia aŭtamata, byŭ jašče i nož, i jon aktyŭna supraciŭlaŭsia. U vyniku adzin amierykaniec i dva pasažyry vahona, adzin ź jakich — francuzski akcior, byli paranienyja. Paranieny i sam teraryst. Amierykaniec, jaki vyrvaŭ u jaho aŭtamat, stuknuŭ prykładam pa hałavie, kab niejtralizavać.

Jak akazałasia, zatrymany znachodziŭsia ŭ śpisie padazravanych francuzskich śpiecsłužbaŭ.

U vyniku ciahnik byŭ spynieny ŭ francuzskim pamiežnym horadzie Aras.

Amierykaniec Spenser Stoŭn — adzin z troch, jakija skrucili terarysta. Spenser byŭ paranieny. Fota sa staronki Stoŭna ŭ Fejsbuku.

Ministr unutranych spraŭ Francyi Bernar Kaźnioŭ vykazaŭ padziaku i zachapleńnie amierykanskimi vajskoŭcami.

Mer Arasa u toj ža dzień uručyŭ hierojam-amierykancam (Alek Skarłatas i Entani Sedler) i brytancu Krysu Normanu miedali ad imia horada. Treci amierykaniec znachodzicca ŭ špitali. Teraryst amal adrezaŭ jamu vialiki palec adnoj z ruk.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Biełaruska pracaŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Biełaruska pracaŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Usie naviny →
Usie naviny

Žančyna kinuła kacianiat u pieranoskach na śpiakocie kala handlovaha centra ŭ Minsku4

U čaćvier moža być +40, a sinoptyki vypisali adrazu dva ŭzroŭni niebiaśpieki: čyrvony i aranžavy2

U Mahilovie mužčyna razhramiŭ kafe praź pieśniu Hazmanava20

Što na mohiłkach pavinny prybirać kamunalniki, a što svajaki5

U minskim hramadskim transparcie adklučyli knopki adkryćcia dźviarej6

Heta bolš padobna na zaharadny dom. Jak vyhladaje kvatera na 200 kvadrataŭ z terasaj u ŽK kala Dana Mall1

Jeŭrapiejskija krainy raskryli sietku, jakaja viarbuje padletkaŭ-kileraŭ1

Na svabodu vyjšaŭ asudžany pa spravie kanała «Armija z narodam» Siarhiej Jaraševič, muž Antaniny Kanavałavaj

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska pracaŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Biełaruska pracaŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić