Kino1313

Na Niamizie vyviešvali raściažku «…kab tavaryš Stalin dziakuj skazaŭ». Što adbyvałasia?

U Minsku zdymali čarhovy rasijski film pra vajnu. Siarod jaho stvaralnikaŭ — fanat vajny, rasijski akcior Uładzimir Maškoŭ.

Skrynšot videa ŭ tyktoku

U sacyjalnych sietkach źjavilisia fota i videa ź miesca zdymak — ludzi cikavilisia, što adbyvałasia ŭ Vierchnim horadzie, dzie pastavili savieckija dekaracyi (u tym liku i raściažku «Pracavać treba tak, kab tavaryš Stalin dziakuj skazaŭ»).

Nacyjanalnaje ahienctva pa turyźmie papiaredžvała, što 13 žniŭnia na Niamizie buduć prachodzić zdymki kinafilma «U śpisach nie značyŭsia», a dostup na terytoryju budzie abmiežavany.

Heta čarhovy rasijski film na temu Druhoj suśvietnaj vajny. U asnovie scenara — adnajmienny raman Barysa Vasiljeva, napisany ŭ 1974 hodzie. Hałoŭny hieroj historyi — lejtenant Mikałaj Płužnikaŭ, jaki traplaje ŭ Bresckuju krepaść pierad samym pačatkam vajny, 21 červienia. Mienavita tamu jahonaha imia niama ŭ śpisach čaści. Paśla ŭvarvańnia vorahaŭ Płužnikoŭ zmahajecca, a potym hieraična hinie.

Fota z sajta belarus.kp.ru

U stvareńni filma prymaje ŭdzieł Teatr Aleha Tabakova. Mastacki kiraŭnik Uładzimir Maškoŭ raskazaŭ žurnalistam, što daŭno maryŭ zrabić kino z artystami teatra. Sam jon taksama vykanaje nievialikuju rolu ŭ filmie.

— Heta lejtenanckaja proza pra čałavieka, jaki tolki ŭvachodzić u śviet i za 300 dzion stanovicca boham vajny. Heta toj nieviadomy sałdat, jakomu staviać pomniki pa ŭsioj krainie. Hety čałaviek u śpisach nie značyŭsia: jaho niama, ale jon jość, i jon pieramoh. Taki tvor na kinaekranie nieabchodny, kab my viedali, adkul my. Asabliva dla maładoha pakaleńnia, — zajaviŭ rasijski akcior Maškoŭ u kamientary RIA «Naviny».

Darečy, sam Maškoŭ fanat vajny nie tolki na ekranie. Jon naviedvaŭ vajskovyja špitali i padtrymlivaŭ paranienych rasijskich sałdat. Raniej kazaŭ pra nieabchodnaść stvarać filmy pra «śpiecyjalnuju vajennuju apieracyju» (tak prapahanda nazyvaje vajnu). Uładzimir Maškoŭ navat admoviŭsia ad svajoj dački, jakaja žyvie ŭ ZŠA i asudžaje ŭvarvańnie Rasii va Ukrainu.

Biudžet poŭnamietražki «U śpisach nie značyŭsia» składaje 800 miljonaŭ rasijskich rubloŭ (kala 9 miljonaŭ dalaraŭ). Taksama stvaralniki zapytali padtrymku ad Fonda kino pamieram 500 miljonaŭ rasijskich rubloŭ.

Pradziusaram staŭ Cimur Vajnštejn. Hałoŭnuju rolu ŭ filmie vykonvaje Uładzisłaŭ Miler. Paśla Minska zdymki buduć praciahvacca ŭ Breście.

Premjera filma «U śpisach nie značyŭsia» zapłanavanaja na maj 2025 hoda.

Kamientary13

  • Rašysckija turysty
    17.08.2024
    "Taki tvor na kinaekranie nieabchodny, kab my viedali, adkul my." My i tak viedajem, chto vy i adkul. Vy z čamadana pucina.
  • Janka
    18.08.2024
    Čarhovy prapahandyscki bajavik na padmurku fantazij saŭkovaj prapahandy, jakoj byŭ vostra patrebny prykład hieraičnaha supracivu, kab aćciahnuć uvahu ad čyńnikaŭ chutkaści, ź jakoj niemcy i ichnyja chaŭruśniki za 5 miesiacaŭ 1941 zaniali bolšaść jeŭrapiejskaj častcy SSSR, abłažyli Leninhrad i ščylna padyjšli da Maskvy.
    Bieraściejskaja krepaść ŭ 1941 pratrymałasia 8 dzion, jak i pad čas jejnaj abłohi ŭ vieraśni 1939 - spačatku Huderyjanam, a potym Kryvašeinym, jakomu nacysty ŭračysta pieradali akupavanaje Bieraście i sumnieŭny honar złamić polski supraciŭ arjerhardu Radzišeŭskaha, jakoha savieckija ludažery praz hod rastralali ŭ Katyni.
    Tak, Haŭryłaŭ pratrymaŭsia bolš, ale hety adzinočny supraciŭ bolš darečna nazyvać partyzankaj pad čas, kali niemcy ŭžo całkam kantralavali krepaść, a jana nie aćciahvała nijakich dadatkovych vojskaŭ i ŭvohule nie zaminała im ruchacca dalej. A voś abaroncy Maryjupalu u 2020 ŭ poŭnym atačeńni paŭnavartasna baranili Azoŭstal zvyš za 2 z pałovaj miesiacy i aćciahvali na siabie vieličeznuju kolkaść rasiejskich ahresaraŭ - i hety biezprecedentny podźvih vidavočny biez dadatkovaj prapahandysckaj napampoŭki ŭsialakich liślivych vysokabiudžetnych prapahandystaŭ kštałtu Maškova.
  • Prosta žychar
    18.08.2024
    Dobra, što ŭ reakcyjach pad artykułami źjaviŭsia "fejspałm", ale ciapier brakuje reakcyi "..aŭno".

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?16

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi źjavilisia pasłuhi ciełaachoŭnikaŭ. Kolki kaštuje hadzina?2

«Praz 9 miesiacaŭ uźnikli pytańni». Pachod u abmieńnik dla 80-hadovaha mužčyny skončyŭsia vialikimi niepryjemnaściami1

Ministr abarony Litvy: U NATA jość 3-4 hady, kab padrychtavacca da vialikaj vajny ŭ Jeŭropie11

«Nam nie patrebnyja pasiaredniki, nam patrebnyja sajuźniki». Ukrainski dypłamat rezka vykazaŭsia ab vynikach Miunchienskaj kanfierencyi3

Paźniak pra 1990-ja: «Nichto nie zrabiŭ bolšaj škody dla nacyjanalnych intaresaŭ Biełarusi, čym heta istota». Pra kaho jon?110

Litoŭskaja firma mahła tajemna sačyć za amierykanskimi vajskoŭcami ŭ Jeŭropie i pradavać ich danyja trecim asobam6

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?» Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami7

ZŠA praviaduć dvuchbakovyja pieramovy z Rasijaj i Ukrainaj, a ŭžo potym — sumiesnyja2

«Isnuje prajekt pa stvareńni adzinaha katałoha franšyz Sajuznaj dziaržavy». Jak u Biełaruś zachodziać rasijskija sietki kram i kafe7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?16

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić