U 2024 hodzie suśvietnaje spažyvańnie vuhalu skłała 9,24 miljarda ton. Pavodle danych Statistical Review of World Energy 2025, bolš za pałovu hetaha abjomu prypadaje na Kitaj (51,7%). Kraina vykarystoŭvaje kala 4,78 miljarda ton vuhalu na hod, piša thinktanks.pro.

Ź vialikim adryvam za Kitajem idzie Indyja z dolaj 11,7% i abjomam 1,09 miljarda ton. Dalej iduć Indaniezija (9,0%), ZŠA i Aŭstralija — pa 5,0%, a taksama Rasija (4,6%). U sumie šeść najbujniejšych spažyŭcoŭ farmujuć 87% suśvietnaha popytu.

Asnoŭny centr ciapierašniaha suśvietnaha spažyvańnia hetaha vykapnia — Azija. Tut vuhal zastajecca klučavoj krynicaj enierhii dla pramysłovaści i hienieracyi elektraenierhii. Pry hetym u raźvitych krainach popyt na jaho źnižajecca, tady jak u šerahu ekanomik, što raźvivajucca, praciahvaje raści.
Jak vajna Trampa ź Iranam nabliziła kaniec nafty i hazu i adkryła darohu elektryčnaści
Histaryčny pierałom. Viecier i sonca stali hałoŭnymi krynicami elektraenierhii ŭ Jeŭrasajuzie
Jak Kitaj zrabiŭ ryvok u zialonaj ekanomicy, pakinuŭšy Jeŭropu daloka zzadu
Popyt na naftu i vuhal dasiahnie piku ŭ 2030‑m i pačnie spadać
Kamientary
I vsie staniet na svoi miesta, diełať sołniečnyje panieli na eksport i elektromobili na eksport, sovsiem nie značit, čto Kitaj pieriechodit na zielonuju enierhietiku.
Dažie TEC nie v sostojanii pierieviesti na haz, čtoby śniziť vriednyje vybrosy.
Eto śviazano s otnošienijem, kitajskoho rukovodstva, k zdorov́ju i kačiestvu žiźni, voobŝie ciennosti žiźni, prostoho kitajca. Eti vieŝi v nulevom prioritietie vłasti Kitaja, tak kak triebujut ohromnych kapitałovłožienii, biez bystroj okupajemosti.