U centry Łondana, u prestyžnym rajonie Sient-Džejms źjaviłasia novaja vialikaja skulptura, jakuju źviazvajuć z tajamničym mastakom Benksi. Jana pakazvaje mužčynu ŭ kaściumie, jaki nibyta kročyć napierad z pastamienta. U adnoj ruce jon trymaje ściah, ale hety ž samy ściah zakryvaje jamu tvar, piša Bi-bi-si.

Pradstaŭniki Benksi paviedamili, što skulptura była ŭstalavanaja rana ranicaj u sieradu. Na nižniaj častcy pastamienta jość podpis «Benksi», tamu adrazu źjavilisia zdahadki pra aŭtarstva. Sam mastak paćvierdziŭ heta tolki na nastupny dzień.
Skulptura staić na płoščy Vaterłoa-Płejs, pobač z pomnikami karalu Eduardu VII, Fłorens Najtynhiejł i miemaryjałam Krymskaj vajny. Heta viadomaje histaryčnaje miesca niedaloka ad Bukinhiemskaha pałaca.
Benksi viadomy jak ananimny vuličny mastak, jaki čaściej za ŭsio stvaraje hrafici praz trafarety. U minułym jon užo rabiŭ skulpturu ŭ Łondanie — u 2004 hodzie źjaviŭsia jaho «Pjanica», jaki byŭ parodyjaj na «Myślara» Radena, ale jaho chutka skrali.
U apošnija hady pracy Benksi časta źjaŭlajucca ŭ Łondanie: u roznych rajonach źjaŭlalisia freski i malunki z sacyjalnym abo palityčnym sensam. Jany zvyčajna robiacca tajemna, a potym mastak paćviardžaje aŭtarstva.
«Ja nie bomž, u mianie navat biełyja škarpetki». U Minsku dziaŭčyna z Łuhanska raskłała pałatku prosta ŭ padjeździe šmatpaviarchovika, ustryvožyŭšy žycharoŭ
Kamientary