Častku parku kala haścinicy «Biełaruś» rychtujuć da zabudovy. Raniej budavać tam zabaraniaŭ Łukašenka
U Minsku rychtujucca źmianić miežy zony achovy histaryčnaha centra, kab pazbavić achoŭnaha statusu častku skviera Starościnskaja słabada na Staražoŭskaj vulicy. Źmianieńnie miežaŭ dazvolić budaŭnictva na placoŭcy, zabudovu jakoj aficyjna spynili niekalki hadoŭ tamu.

Kamunalnaje pradpryjemstva «Minskaja spadčyna» raźmiaściła na sajcie dziaržzakupak zajaŭku na ŭniasieńnie źmianieńniaŭ u prajekt zon achovy histaryčnaha centra Minska. Jak źviarnuŭ uvahu telehram-kanał aktyvistaŭ «Spadčyna», hałoŭnaja meta — vyklučeńnie ŭčastka pa vulicy Staražoŭskaj, 11 z zony achovy łandšaftu. Zhodna z techničnym zadańniem, pracy pavinny być vykanany da siaredziny vieraśnia 2026 hoda.

Zhodna ź dziejučym prajektam zon achovy, zaćvierdžanym u 2013 hodzie, na terytoryi hetaj zony, jakaja ciahniecca ŭzdoŭž raki Śvisłač, zabaroniena budaŭnictva. Dazvalajecca vyklučna dobraŭparadkavańnie, prakładka inžyniernych sietak i adnaŭleńnie raślinnaści.


U jakaści aficyjnaj padstavy dla abrezki miežaŭ «Minskaja spadčyna» spasyłajecca na nieabchodnaść pryviadzieńnia dakumientacyi ŭ adpaviednaść z novaj instrukcyjaj Ministerstva kultury. Adnak aktyvisty źviartajuć uvahu na toje, što hetaja pastanova nosić vyklučna mietadyčny i afarmicielski charaktar, nie ŭtrymlivajučy nijakich pałažeńniaŭ ab skaračeńni isnych achoŭnych miežaŭ, naadvarot — patrabujučy ŭklučać pryrodnaje asiarodździe ŭ zony achovy i zachoŭvać histaryčny reljef.
Što chacieli budavać raniej
Siońnia pa adrasie vulica Staražoŭskaja, 11 na ŭzhorku daliny Śvisłačy raźmiaščajecca padziemny niamiecki bunkier časoŭ Druhoj suśvietnaj vajny. Jaho ŭźviadzieńnie pačałosia ŭ 1941 hodzie adrazu paśla akupacyi Minska ŭ jakaści vuzła suviazi. Paśla vajny adnapaviarchovaje padziemnaje zbudavańnie i pakinutaje ŭ im niamieckaje abstalavańnie doŭhi čas vykarystoŭvali savieckija suviazisty.

U 2013 hodzie kampanija ZAT «Kamkon» prapanavała kancepcyju zabudovy hetaha ŭčastka, a ŭ studzieni 2018 hoda vystaviła na hramadskaje abmierkavańnie hatovy prajekt moładzievaha zabaŭlalnaha centra. Hienieralnym prajekciroŭščykam kompleksu vystupiła architekturnaja studyja «Varabjoŭ i partniory». Dla realizacyi prajekta aryjencirovačnym koštam kala 20 miljonaŭ jeŭra byŭ pryciahnuty litoŭski inviestar — kampanija UAB Capital City Group.



Prajekt praduhledžvaŭ uźviadzieńnie na miescy bunkiera asobnaha budynka ahulnaj płoščaj 17 602 kvadratnyja mietry i vyšynioj 19,4 mietra. Kompleks pavinien byŭ mieć čatyry nadziemnyja i try padziemnyja pavierchi. Unutry płanavałasia raźmiaścić trochuzroŭnievy parkinh na 180 mašyna-miescaŭ, šmatzalny kinateatr, restaran, kanfierenc-zału, vystavačnyja płoščy i administracyjnyja pamiaškańni na 307 pracoŭnych miescaŭ z adkrytaj ahladnaj placoŭkaj na dachu.

U lipieni 2018 hoda prajekt nie zmoh prajści dziaržaŭnuju budaŭničuju ekśpiertyzu, vidać, praź niepieraadolnaść rehłamientaŭ zon achovy. U mai 2019 hoda Minharvykankam prapanavaŭ kančatkova admianić budaŭnictva kompleksu. Haradskija ŭłady patłumačyli hetaje rašeńnie nieabchodnaściu zachavać hramadski park i nie pierahružać infrastrukturu centra stalicy. Prapanova była padtrymanaja Alaksandram Łukašenkam.
Ciapier, praz vyklučeńnie ŭčastka z zony achovy łandšaftu, pramaja jurydyčnaja zabarona na novaje budaŭnictva źnikaje. Što chočuć pabudavać u hetym miescy, pakul nie zrazumieła, ale heta tolki čarhovy prykład ahulnaj praktyki kamiercyjnaj i administracyjnaj zabudovy vodna-zialonaha dyjamietra Minska.
Dyjamietr elitnych učastkaŭ
Stvoranaja ŭ 1950—1970‑ia hady bieśpierapynnaja sistema parkaŭ i vadajomaŭ uzdoŭž Śvisłačy źjaŭlajecca ŭnikalnym horadabudaŭničym kompleksam i vykonvaje funkcyju hałoŭnaha ekałahičnaha kalidora stalicy. Adnak za hady niezaležnaści cełasnaść łandšaftna-rekreacyjnaj zony była surjozna parušanaja.
Maštabnaja zabudova achapiła ŭsiu centralnuju častku dyjamietra. Na terytoryi parku 40‑hodździa Kastryčnika byŭ uźviedzieny hatel «Piekin». U samym vuzkim miescy sistemy, kala budynka Dziaržcyrka, na miescy źniesienaj histaryčnaj pieršaj minskaj elektrastancyi pabudavany šmatfunkcyjanalny kompleks (były hatel «Kiempinski»). Na miescy źniesienaha paviljona VDNH na vulicy Janki Kupały budujecca vielizarny kompleks, kansolnaja častka jakoha navisaje niepasredna nad hładździu Śvisłačy. Kala niamieckaha bunkiera ŭ skviery Starościnskaja słabada pabudavany ofisny budynak banka «Dabrabyt», vyšej — ofis Biełaruskaj kalijnaj kampanii.

Ale najbolš paciarpieŭ ad zabudovy, niahledziačy na jaho byccam by sakralnaść nazvy dla dziejučych uładaŭ, park Pieramohi. Na hetaj terytoryi byli ŭźviedzieny novy budynak Muzieja historyi Vialikaj Ajčynnaj vajny, a taksama adrezany vialiki ŭčastak pad budaŭnictva Pałaca Niezaležnaści, rezidencyi Alaksandra Łukašenki. Praz darohu ad jaje ŭźviali manumientalny budynak Viarchoŭnaha Suda. Zdavałasia b, dla ŭstanovy, jakaja ŭ isnujučaj sistemie faktyčna ni na što nie pretenduje, možna było znajści mienš statusnuju placoŭku, nie zabirajučy terytoryju ŭ zialonaj zony.
Na inšym bierazie Śvisłačy ŭ parku budujecca absalutna čužarodny ŭ hetym miescy elitny žyły kompleks premium-kłasa, jaki staŭ vynikam pierabudovy daŭhabuda hatela Hyatt Regency. Adno ź jaho kryłaŭ padychodzić uščylnuju da raki tak, što zastajecca miesca tolki dla nabiarežnaj.
Pobač ź im vyłučany ŭčastki dla dypłamatyčnych pradstaŭnictvaŭ: pasolstvy Azierbajdžana, Polščy, Irana i Małdovy (budynak apošniaha pakul nie ŭźviedzieny). Za Pałacam dziaciej i moładzi pabudavany masiŭny kompleks pasolstva Rasijskaj Fiederacyi. Akramia taho, niepasredna kala vady na vulicy Arłoŭskaj źjaviŭsia asobny žyły kompleks, pryznačany vyklučna dla supracoŭnikaŭ rasijskaha dypłamatyčnaha viedamstva.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
I pra realnych bandytaŭ, i pra kryvarukaha Kościu-plitačnika, i pra seks u ciahniku. Žurnalistka z Homiela napisała knihu — čytać jaje strašna i śmiešna
Kamientary