Šakujučy finał vybaraŭ napałochaŭ biełaruskich pradprymalnikaŭ
Šakavalny finał kampanii pa vybarach prezidenta pradstaŭniki małoha i siaredniaha biznesu ŭspryniali z aściarohami. Zakančeńnie palityčnaj libieralizacyi, na ich dumku, całkam moža aznačać i adkat u libieralizacyi ekanamičnaj.
Aściarohi z nahody zakručvańnia hajek paśla prezidenckich vybaraŭ biznesoŭcy vykazvali jašče za niekalki miesiacaŭ da 19 śniežnia. Staršynia kaardynacyjnaj rady pradprymalnikaŭ Biełarusi Anatol Źmitrovič padkreślivaŭ u intervju Naviny.by, «što, zvyčajna, jak tolki zakančvajucca vybary, prymajucca zakony ab uzmacnieńni žorstkaści viadzieńnia biznesu. Heta adbyvajecca sistematyčna».
Z hetaj pazicyjaj zhadžaŭsia i pradprymalnik Siarhiej Parsiukievič: «Ja dumaju, paśla prezidenckich vybaraŭ pačniecca advarotnaje zakručvańnie hajek.
Buduć pavialičanyja padatki, arenda, iznoŭ pojduć masavyja štrafnyja sankcyi. Uładam treba budzie za čyjści košt napaŭniać biudžet, i mały biznes pieršym trapić pad razdaču».
Infarmacyja ab mahčymym pavieličeńni ŭ 2011 hodzie staŭki adzinaha padatku zbolšaha paćvierdzili hetyja aściarohi. Bolš za toje, paśla vybaraŭ i žorstkaha razhonu mitynhoŭcaŭ biznes zadumaŭsia: «A ci nie palacić u vyniku k čortu ŭsia zadumanaja ŭładami libieralizacyja?»
Staršynia RHA «Pierśpiektyva» Anatol Šumčanka adznačaŭ, što pry dziejnaj uładzie biznesu składana raźličvać na surjoznyja źmieny dziełavoha klimatu.
U dadzieny momant svaju niehatyŭnuju leptu ŭ stan
Zatrymańni, aryšty, kryminalnyja spravy stvarajuć niehatyŭny fon dla biznesu ŭ krainie i dla patencyjnych inviestaraŭ za miažoj.Situacyju treba stabilizavać. Łukašenka sam kazaŭ, što hrošy šumu nie lubiać.
Treba spyniać hety šum, vyzvalić zatrymanych i aryštavanych, spynić palavańnie na viedźmaŭ i, urešcie, spynić hetuju parodyju na 1937 hod. A mienavita tyja dalokija časy mnie nahadvajuć ciapierašnija padziei: abhavor, asudžeńnie pad ciskam. Potym skažuć: „Heta vorahi naroda“.Ale ž naša kraina vyłučałasia talerantnaściu, miralubstvam. Treba imknucca mienavita da hetaha».
Staršynia Asacyjacyi małoha i siaredniaha pradprymalnictva Siarhiej Bałykin bolš aptymistyčny što da najbližejšaj budučyni małoha biznesu.
«Nie dumaju, što hajki buduć mocna zakručvać. Mnie zdajecca, pa vialikim rachunku i zakručvać užo niama kudy. Ale i sistemnaj libieralizacyi, sapraŭdnaj, a nie vydumanaj voli, nie budzie. Niejkija kropkavyja niesistemny akcyi pa libieralizacyi, likvidacyi asobnych prablem, nie bolš za toje. Składuć tysiačy płanaŭ, mierapryjemstvaŭ, raspracujuć prajekty, ich potym parežuć, jany ŭ vyniku vyjduć va ŭsiečanym vyhladzie i vyjaviacca małaefiektyŭnymi».
Razam z tym, ekśpiert ličyć, što i masavych akcyj pratestu z boku biznesoŭcaŭ nie budzie. I pryčyna nie ŭ tym, što na płoščy Niezaležnaści 19 śniežnia ŭłady prademanstravali svaju zdolnaść dušyć inšadumstva.
«Niama farmalnaj padstavy, jakaja mahła b abjadnać uvieś mały biznes dla masavaha pratestu. Akcyi mahčymyja tolki na łakalnym uzroŭni»,— padkreśliŭ Bałykin.
-
«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii
-
Fiaduta pra Aŭtuchoviča: U dvoryku «Amierykanki» jon uparta rabiŭ praktykavańni, imknučysia padtrymlivać siabie ŭ formie
-
Ci jość siarod siłavikoŭ u turmach i kałonijach dobryja ludzi? Adkazvaje Łosik
Chto tyja dva piersanažy, jakija nie pili ŭ mižvajennaj Vilni, jak Zośku Vieras abudzili ad letarhii i ci praŭdzivaja bajka pra Karatkieviča i restaran
Kamientary