Paštovaja skrynka
Jurju S. ź Miensku. Vašaha vodhuku źmiaścić nia možam, bo jon byŭ by niecikavy našym čytačam. Pieradamo jaho sp.Tr-vu.
Hienadziu Ł. ź Miensku. Usio słušna.
Sieržuku P. z Barysava. “Ruskaja aŭtanomija” supiarečyć praviłam prajektu “Biełaruś praz 100 hadoŭ”: heta musibyć nievialiki tekst pra Biełaruś jak cełaje abo pra niejki adzin z aspektaŭ žyćcia za stahodździe. A ŭ Vas — bujnoje apaviadańnie. Dyj nie piśmieńnik Vy.
Vasilu D.-M. ź Miensku. Film nia novy, a Vy raźbirajecie jaho jak navinku. Pakolki stužka daŭniaja, i ludzi paśpieli pabačyć jaje ŭžo nia raz, dyk varta było b źviarnuć uvahu na mienš vidavočnyja rečy, naprykład, paraŭnańnie pierakładaŭ (Vy heta začapili adnej frazaj), pracu pierakładčykaŭ i, jak Vy pišacie, “Bahuševiča našaha videa”, sp.Stanišeŭskaha, pachodžańnie bratoŭ Vačoŭski, biełaruski Halivud jak taki.
Mikołu B. z Dubrovy. Dziejasłoŭ “pabić” byŭ užyty nie ŭ značeńni “nabić”, a ŭ značeńni “pieramahčy, pierajhrać”. Słova “baćka” stajała ŭ rodnym skłonie, bo pajaśniała dziejasłoŭ z admoŭjem.
Ciapier čytajuć
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary