Ekanomika33

Biełaruś adnaŭlaje pieramovy pa dałučeńni da SHA

Biełaruś adnović pieramovy ab uvachodžańni ŭ Suśvietnuju handlovuju arhanizacyi (SHA) u sakaviku-krasaviku 2013 hoda, paviedamiŭ namieśnik ministra zamiežnych spraŭ Alaksandr Hurjanaŭ siońnia na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.

Jon patłumačyŭ, što pierapynak u pieramovach byŭ źviazany sa źmienaj staršyni rabočaj hrupy pa ŭvachodžańni Biełarusi ŭ SHA. Novym jaje kiraŭnikom pryznačany pradstaŭnik Turcyi, jaki źmianiŭ svajho suajčyńnika.

«Dakumientarny abjom raboty, davoli istotny, my zrabili.
My raspaŭsiudzili ŭsie nieabchodnyja materyjały dla nastupnaha pasiadžeńnia hrupy. Dumaju, da kanca pieršaha kvartała — pačatku druhoha pavinny ŭ Ženievie sustreču pravieści. Na ŭzroŭni ŭdzielnikaŭ rabočaj hrupy piarečańniaŭ i pieraškod dla praviadzieńnia pasiadžeńnia niama», — skazaŭ namieśnik ministra.

Raniej płanavałasia pravieści pasiadžeńnie rabočaj hrupy da kanca 2012 hoda,

adnak hrafik daviałosia padkarektavać u suviazi z tym, što kiraŭnik rabočaj hrupy, jaki pryznačajecca ad imia krain SHA, zaviaršyŭ svaje paŭnamoctvy ŭ Ženievie.

Praces pa dałučeńni Biełarusi da SHA doŭžycca ŭžo bolš čym 17 hadoŭ. U červieni 2009 hoda Biełaruś, Kazachstan i Rasija raptoŭna abjavili ab uvachodžańni ŭ SHA adzinaj mytnaj terytoryjaj. Usie try krainy prypynili dvuchbakovyja pieramovy ab dałučeńni da arhanizacyi na čas praviadzieńnia kansultacyj pa farmiravańni adzinaj pazicyi Mytnaha sajuza. Adnak užo ŭ kastryčniku 2009 hoda było zajaŭlena, što Biełaruś, Kazachstan i Rasija adnoviać pieramovy ab dałučeńni da SHA pa asobnaści, ale na ŭzhodnienych pazicyjach.

Rasija stała členam SHA ŭ žniŭni 2012 hoda.

U kastryčniku taho ž hoda Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što vostraja nieabchodnaść uvachodžańnia Biełarusi ŭ SHA adpała paśla ŭvachodžańnia tudy Rasii.

«My faktyčna pracavać budziem u ramkach Suśvietnaj handlovaj arhanizacyi, asabliva maju na ŭvazie, što Rasija — naš asnoŭny partnior. Tamu, moža być, navat i lepš, što my pastupova, pastupova pryvykniem da hetych norm Suśvietnaj handlovaj arhanizacyi. Ad hetaha nikudy nam nie dziecca. My nie možam adharadzicca ad usiaho śvietu, majuć takuju ekanomiku ekspartna aryjentavanuju, i my zaležam ad usiaho śvietu, tamu nam rana ci pozna daviadziecca ŭvajści ŭ SHA», — skazaŭ Łukašenka ŭ intervju miždziaržaŭnaj telekampanii «Mir» .

«My ŭžo daŭno źbiralisia ŭvachodzić u SHA, — dapoŭniŭ jon. — My praviali pieramovy, ale natknulisia na palityčny płot. Nam kažuć, što heta čysta handlovaja, ekanamičnaja arhanizacyja — Suśvietnaja handlovaja arhanizacyja. Ničoha padobnaha. Palityka tut prevaliruje. I palityčny płot hety vystraili pierad nami Jeŭrasajuz i Złučanyja Štaty

Kamientary3

Vaskrasienski: Treba, kab Sikorski pryvioz padarunak Łukašenku. A Bialacki i 20 zavadataraŭ vyjduć apošnimi26

Vaskrasienski: Treba, kab Sikorski pryvioz padarunak Łukašenku. A Bialacki i 20 zavadataraŭ vyjduć apošnimi

Usie naviny →
Usie naviny

Ofis Cichanoŭskaj padrychtavaŭ śpis krain, biaśpiečnych dla padarožžaŭ biełaruskich aktyvistaŭ5

57-hadovaha viciebskaha bajkiera buduć sudzić pa palityčnaj kryminałcy za danaty1

«Hučyć jak niejkaja kamiedyja». Što biełarusy Padlašša dumajuć pra «kartu biełarusa»4

U Litvie na palihonie znajšli mieteazond z pryčeplenaj čornaj skryniaj

13 čałaviek u Rasii atrymali ad čatyroch da 23 hadoŭ pa spravie ab dyviersijach2

U Minskaj vobłaści taksama pačali ŭklučać aciapleńnie

U Minsku źjaviŭsia pieršy ŭ krainie bulbamat

Łatvija raźmiaściła na ŭschodzie krainy bajavyja hrupy z rakietami supraćpavietranaj abarony2

Adklučyli arhanizacyju, jakaja dajmała biełarusaŭ zvankami z rekłamaj1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaskrasienski: Treba, kab Sikorski pryvioz padarunak Łukašenku. A Bialacki i 20 zavadataraŭ vyjduć apošnimi26

Vaskrasienski: Treba, kab Sikorski pryvioz padarunak Łukašenku. A Bialacki i 20 zavadataraŭ vyjduć apošnimi

Hałoŭnaje
Usie naviny →