Navukoŭcy adkryli pieršy hien rostu.
Navukoŭcy adkryli pieršy hien rostu.
Navukoŭcy adkryli pieršy z hienaŭ, adkaznych za rost čałavieka. Hien nazyvajecca HMGA2 i maje dźvie versii — vysokuju i nizkuju. Čym bolš my majem kopijaŭ vysokaha hienu, tym my vyšejšyja. Adna kopija dadaje nam paŭsantymetry, dźvie — ceły santymetar.
Navukoŭcy daŭno ŭžo viedali, što rost abumoŭleny našym DNK, adnak nie było viadoma, jakija hieny ŭpłyvajuć na vyšyniu cieła. U štotydnioviku «Nature» mižnarodnyja aŭtary publikacyi pišuć, što hienaŭ rostu, vierahodna, našmat bolej, bo sam HMGA2 nie prajaśniaje, čamu niekatoryja majuć dva metry rostu, a inšyja krychu bolš za paŭtary.
Navukoŭcy spadziajucca, što adkryćcio dapamoža ŭ baraćbie z chvarobami — rost źviazany z mnohimi hienetyčnymi zachvorvańniami. Nizkija ludzi čaściej majuć prablemy z sercam, vysokija ž bolš časta chvarejuć na rak lohkich i prastatu. Z statystykaŭ bačna, što čverć biełych eŭrapiejcaŭ maje «vysokuju» versiju hienu, čverć — «nizkuju». Daśledavańnie pravodziłasia na 35 tysiačach čałaviek.
Aŭtary pracy ŭ «Nature» — navukoŭcy z Universytetu Harvarda, Dziciačaj lakarni ŭ Bostanie, Oksfardzkaha ŭniversytetu i Medyčnaj akademii ŭ brytanskim horadzie Ekseter.
Kamientary