Dziaržsakratar ZŠA Džon Kery zapeŭniŭ sajuźnikaŭ pa NATA va Uschodniaj Jeŭropie: Złučanyja Štaty, jak i raniej, «całkam addadzienyja» abaronie svaich partnioraŭ. Tak kiraŭnik źniešniepalityčnaha viedamstva adreahavaŭ na vykazvańni Donalda Trampa pa aljansie, pieradaje «Radyjo Svaboda».

«Ja chaču, kab našy partniory pa NATA vyrazna razumieli našu pazicyju. Hetaja administracyja, jak i kožnaja administracyja z 1949 hoda, respublikanskaja abo demakratyčnaja, zastajecca całkam addanaj NATA i našym abaviazacielstvam pa biaśpiecy», — adznačyŭ Kery ŭ Vašynhtonie 21 lipienia.
Jon taksama nahadaŭ pra artykuł 5 Paŭnočnaatłantyčnaj damovy, u jakim havorycca, što napad na lubuju dziaržavu-člena ličycca napadam na ŭsich čalcoŭ NATA.
Raniej na hetym tydni kandydat u prezidenty ZŠA ad Respublikanskaj partyi, miljarder Donald Tramp zajaviŭ, što ŭ vypadku jaho abrańnia Złučanyja Štaty nie zmohuć harantavać biaśpieku ŭsim členam NATA.
U intervju The New York Times jon adznačyŭ, što dapamoha, u pryvatnaści ŭ vypadku napadu Rasiei, budzie akazana tolki tym krainam, jakija «vykonvajuć svaje abaviazacielstvy» pierad ZŠA.
Tramp adznačyŭ, što heta ŭmova tyčycca i krain Bałtyi, dzie vajennaja prysutnaść Paŭnočnaatłantyčnaha aljansu ŭzmacniłasia paśla rasijskaj anieksii Kryma ŭ 2014 hodzie i roli Maskvy ŭ kanflikcie na ŭschodzie Ukrainy.
Kandydat u prezidenty taksama vykazaŭ žadańnie skaracić vajennyja vydatki na dapamohu sajuźnikam, jakija ZŠA nieśli na praciahu apošnich hadoŭ.
Tramp zapeŭniŭ, što ŭ vypadku jaho abrańnia ZŠA nie buduć sprabavać upłyvać na inšyja dziaržavy i źviernuć bolš uvahi na rašeńnie ŭnutranych prablem.
Vybary prezidenta ZŠA adbuducca 8 listapada 2016. Donald Tramp byŭ zaćvierdžany kandydatam ad respublikancaŭ na ahulnanacyjanalnym źjeździe partyi ŭ Kliŭlendzie (štat Ahajo).
Hałoŭnym supiernikam Trampa, jak čakajecca, stanie były dziaržsakratar Chiłary Klintan, kandydaturu jakoj pavinny zaćvierdzić na svaim źjeździe demakraty.
Kamientary