Piša Kastuś Šytal.
17 krasavika 1931 hodzie pad ranicu ŭźnik pažar u pamiaškańniach Skarbovaha Uradu ŭ Hłybokim.
Skarbovy Urad («Urząd Skarbowy») zajmaŭsia vyznačeńniem i zboram padatkaŭ — to bok, rabiŭ toje, čym ciapier zajmajecca padatkovaja inśpiecyja. Jon zajmaŭ častku pamiaškańniaŭ byłoha klaštara karmielitaŭ, dzie mieściłasia starostva Dziśnienskaha pavieta (Z 1919 da 1939 hoda centram Dziśnienskaha pavieta było Hłybokaje). Plac sprava ad budynka carkvy nazyvaŭsia Karmielickaja płošča — taki byŭ aficyjny adras paviatovych ustanoŭ.
Vilenskaja hazieta «Słowo» (№88 ad 18.04.1931) nadrukavała navinu z zahałoŭkam: «Tajamničy pažar u Hłybockim Skarbovym Uradzie».

«Učora pad ranicu ŭ Hłybokim u pamiaškańni Skarbovaha Uradu, jaki mieścicca ŭ budynku starostva na Karmielickaj płoščy, niečakana razhareŭsia pažar. Pažar achapiŭ uvieś archiŭ, jaki źmiaščaŭ dakumienty prymusovaha spahańnia i vymiareńnia padatkaŭ, jakija zhareli. Užo paviarchoŭny ahlad miesca pažaru daŭ padazreńnie, što najbolš praŭdapadobna, što ahoń byŭ padkładzieny i padpalščyk mieŭ za metu źniščeńnie padatkovych dakumientaŭ».
U nastupnym numary (№89 ad 20.04.1931) hazieta praciahvaje temu: «Ułady, jakija pravodziać śledstva ŭ spravie zahadkavaha pažaru ŭ Hłybockim Skarbovym Uradzie, pakul nie zdoleli natrapić na padpalščyka, jaki biezumoŭna dobra viedaŭ raskład pracy ŭstanovy i mieŭ metu padkłaści ahoń tam, dzie byli padatkovyja dakumienty. Ciapier užo niama nijakaha sumnievu, što pažar uźnik ad padpału: jon pačaŭsia adrazu ŭ niekalkich miescach i byŭ raspaleny hazaj».
U №90 ad 21.04.1931 «Słowo» paviedamlaje, što padpalščyka jašče nie znajšli. «Z hetaj pryčyny chodziać roznyja pahałoski i nazyvajucca proźviščy asobaŭ, jakija stajać blizka da ŭstanovy. Adnak heta, vidavočna, tolki vypadkovyja zdahadki ź vielmi chistkimi padstavami. Akramia kamisii Izby Skarbovaj u Hłybokaje vyjechaŭ adzin z aficeraŭ vajavodskaha śledčaha ŭradu».


Hłybačanie mieli pryčyny kryŭdzicca na toje, jak paviatovy samaŭrad rasparadžajecca ich padatkami. Praź niekalki dzion paśla skandalnaha pažaru ŭ «Słowie» (№91 ad 22.04.1931) vyjšaŭ artykuł pra nieadpaviednyja vydatki samaŭradu Dziśnienskaha pavieta. U razhar suśvietnaha ekanamičnaha kryzisu, jaki pačaŭsia ŭ 1929 hodzie i mocna zakranuŭ Polskuju dziaržavu, hłybockija ŭłady i nie dumali skaračać biudžet. Vydatki paviatovaha biudžetu ŭ 1930 hodzie składali 651 475 złotych, u 1931 hodzie — 605 854. Cyrkulary centralnych uładaŭ ab aščadnaści byli vykananyja na adčepnaje.

Košt, vyznačany na ŭtrymańnie šykoŭnaha słužbovaha aŭtamabila, vyras z 12 800 złotych u biudžecie 1930 hoda da 18 200 złotych u biudžecie kryzisnaha 1931-ha. A vydatki na dapamohu ślapym i kalekam, jakija ŭ 1929 hodzie składali 1.200 złotych, u 1930 — 500 złotych, u biudžecie na 1931 hod skaracilisia da 250 złotych. Zatoje ŭzrastaŭ doŭh Dziśnienskaha pavieta, na vypłatu jakoha było praduhledžana 98 177 złotych, ź jakich 15 288 — pracenty ad karotkaterminovych pazyk. Zapazyčanaść Dziśnienskaha pavieta była najbolšaj siarod pavietaŭ Vilenskaha vajavodstva.
Źviartaje ŭvahu toje, jakija ŭmovy dostupu da infarmacyi mieli žurnalisty. Aŭtar artykuła pra biudžet pryjechaŭ ź Vilni ŭ Hłybokaje i atrymaŭ patrebnyja dakumienty. Kali b ja siońnia pryjšoŭ u Hłybocki rajvykankam i skazaŭ, što rychtuju artykuł dla «Našaj Nivy» — naŭrad ci mnie niechta daŭ by vyvučyć dakumienty pra dachody i vydatki miascovaha biudžetu dy pra toje, kolki kaštuje absłuhoŭvańnie słužbovaha aŭto staršyni rajvykankama.
A naleta, u 1932 hodzie, vybuchnuła «infarmacyjnaja bomba», jakaja mieła dla hłybockich uładaŭ bolšyja nastupstvy, čym pažar u Skarbovym Uradzie. Nastaŭnik Maksimiljan Vahleŭski vydaŭ u Varšavie satyryčnuju apovieść «Głębokie Bagno» («Hłybokaje Bałota»), u jakoj apisaŭ žyćcio mižvajennaha Hłybokaha. Vypadkova ci nie, ale paśla publikacyi knihi stracili pasady paviatovy starasta i školny inśpiektar.
Sučasnaje žyćcio ŭ Hłybokim i pavodziny miascovych čynoŭnikaŭ taksama mahli b stać temaj dla novaha «Głębokiego Bagna». Nie viedaju, ci straciŭ by chto-niebudź pasadu (vielmi mahčyma, što tak) — ale dakładna, što zastaŭsia b kaštoŭny histaryčny dakumient dla nastupnych pakaleńniaŭ. Tolki ci znojdziecca aŭtar, zdolny apisać sučasnaje Hłybokaje?
-
«Pad čyrvonaj zorkaj i svastykaj». U Varšavie prezientujuć knihu pra akupavanuju Zachodniuju Biełaruś
-
«I ŭpieršyniu prahučała: fašysty-łukašysty». Čarnobylski Šlach — 1996 va ŭspaminach vidavočcaŭ, jakija praź dziesiacihodździ paśla taho dnia stali mužam i žonkaju
-
Dva kamiani pad savieckim śmietnikam. Što zastałosia ad raśpisanaj freskami Piatnickaj carkvy CHII stahodździa ŭ rezidencyi połackich kniazioŭ
Ciapier čytajuć
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary