Kultura1111

«Naša milicyja nas bieraže, a chulihanaŭ karaje. Poŭnaje ŭbostva!» Kinakrytyki patłumačyli sens pierarobki kancoŭki «Słova pacana»

«Kryžoŭnikavu spatrebiłasia adnavić u pravach dziaržavu». Kinakrytyki raspaviali kanału «Možiem objaśniť», u čym vyjaviŭsia hałoŭny sens sieryjała «Słova pacana» paśla skandałaŭ i pierazdymak kancoŭki.

 Siońnia zjaviłasia vośmaja, pieraźniataja sieryja našumiełaha sieryjała «Słova pacana. Kroŭ na asfalcie». Jaho krytykavali ŭ rasijskich uładnych kołach (deputaty prasili SK pravieryć kino «na pradmiet prapahandy niebiaśpiečnaha ładu žyćcia dla padletkaŭ»), paśla čaho zjavilisia padazreńni, što dźvie finalnyja sieryi pierazdymajucca z-za cenzurnych mierkavańniaŭ.

Režysior Žora Kryžoŭnikaŭ u hutarcy z «MO» najaŭnaść cenzury i cisku źvierchu admaŭlaŭ i śćviardžaŭ, što pierarobka kino — zvyčajnaja praktyka. 

Adnak apošniaja sieryja sapraŭdy istotna adroźnivajecca ad pieršapačatkovaha varyjantu:

u joj značna bolš hodna vyhladajuć pradstaŭniki ŭłady — kamsamolcy i milicyja; u pryvatnaści, prybrana šakujučaja scena z kamsamolcami ŭ łaźni. A hałoŭny hieroj, «afhaniec», jaki staŭ bandytam, naadvarot, pradstaŭleny ŭ jašče bolš zmročnym śviatle.

«Što tyčycca pieraźniataha finału — heta biesprecedentnaja historyja, jana ŭ čarhovy raz dakazvaje, što i tut my napieradzie płaniety ŭsioj, hatovyja mianiać całkam dramaturhiju i zadumu va ŭhodu «duchu času», — skazała ŭ razmovie z «MO» kinakrytyk Zinaida Prončanka. — Adno zrazumieła, Kryžoŭnikavu spatrebiłasia adnavić u pravach dziaržavu.

Naša milicyja nas bieraže, a chulihanaŭ karaje. Poŭnaje ŭbostva! Škada kiniematahrafistaŭ, jakim davodzicca ciapier pierakvalifikavacca na praciahu sieryjału navat nie va «ŭpraŭdomy», a ŭ palitruki. Dakładniej nie škada».

«Ja dumaju, što supraćstajańnie milicyjantaŭ i maładych bandytaŭ, jakoje abmiarkoŭvajecca ŭsimi, špany ŭ sieryjale «Słova pacana» heta niejki łžekanflikt, u tym sensie, što heta niešta nakštałt kanfliktu pamiž roznymi hrupoŭkami — univiersamaŭskimi i dambytaŭskimi, dapuścim, — skazaŭ «MO» kinakrytyk «Mieduzy» Anton Dolin. — Jany, viadoma, adzin z adnym dzielać zony ŭpłyvu, ale pa sutnaści, jany [milicyjanty i bandyty] adnolkavyja.

Jany pry dapamozie chłuśni, manipulacyj i hvałtu, zmahajucca za cieły i dušy bajcoŭ, viarbujuć na svoj bok, nie hrebujučy nijakimi srodkami».

«Mnie zdajecca zusim nieistotnym pytańnie ab tym, zamaŭlaŭ ci nie Instytut raźvićcia internetu Kryžoŭnikavu, Załatarovu i pradziusaram zrabić mienavita taki sieryjał, kiravali jany imi ci nie, — dadaje Dolin. — Pa sutnaści hety sieryjał pracuje na tyja kaštoŭnaści, jakija zjaŭlajucca ŭ siońniašniaj Rasii daminujučymi na ŭsich uzroŭniach».

Kamientary11

  • daviedka
    21.12.2023
    Na rutriekierie otdielno vyłožieny ślityje diemo-viersii sied́moj i vośmoj sierij.
  • Tak
    21.12.2023
    Biełarusam treba bolš pisać pra rasiejskija sieryjały, kab patrymać ich ruskaść!
  • Cim
    21.12.2023
    Žorie Kryžoŭnikavu u rajkamie pryščamili pryčyndały. I jon adrazu staŭ na šlach vypraŭleńnia.

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?16

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi źjavilisia pasłuhi ciełaachoŭnikaŭ. Kolki kaštuje hadzina?2

«Praz 9 miesiacaŭ uźnikli pytańni». Pachod u abmieńnik dla 80-hadovaha mužčyny skončyŭsia vialikimi niepryjemnaściami1

Ministr abarony Litvy: U NATA jość 3-4 hady, kab padrychtavacca da vialikaj vajny ŭ Jeŭropie11

«Nam nie patrebnyja pasiaredniki, nam patrebnyja sajuźniki». Ukrainski dypłamat rezka vykazaŭsia ab vynikach Miunchienskaj kanfierencyi3

Paźniak pra 1990-ja: «Nichto nie zrabiŭ bolšaj škody dla nacyjanalnych intaresaŭ Biełarusi, čym heta istota». Pra kaho jon?110

Litoŭskaja firma mahła tajemna sačyć za amierykanskimi vajskoŭcami ŭ Jeŭropie i pradavać ich danyja trecim asobam6

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?» Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami7

ZŠA praviaduć dvuchbakovyja pieramovy z Rasijaj i Ukrainaj, a ŭžo potym — sumiesnyja2

«Isnuje prajekt pa stvareńni adzinaha katałoha franšyz Sajuznaj dziaržavy». Jak u Biełaruś zachodziać rasijskija sietki kram i kafe7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?16

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić