Litaratura22

Pratestant z-pad Pinska — Crazy Startuper: kali mara ciažejšaja za čałavieka, jaki jaje niasie

Michaił Siaredzič, vychadziec z Paleśsia, jakoha žyćcio zakinuła ŭ ZŠA, u knizie, jakuju pradaje na Amazon, apisaŭ nie tolki svoj los, ale i «dylerskuju sistemu» startap-industryi.

Michaił Siaredzič. Fota ź jaho fejsbuka

Ź Michaiłam Siaredzičam ja ŭpieršyniu pierasieksia jašče ŭ 2010-ch, kali jon byŭ pradprymalnikam u Minsku. Rodam jon z-pad Pinska, z pratestanckaha asiarodździa, z rodu, jaki staŭ viernikam jašče 115 hadoŭ tamu.

Kniha, jakuju jon napisaŭ i vydaŭ užo ŭ ZŠA, prasočvaje jaho šlach ad pieršych biznes-sprob na rynku ŭ 90-ja, praz aŭtaavaryju da biznesu ŭ Maskvie. A tam: tualet zamiest kuchni, brudnyja matracy ŭ padvale, krach. Paśla biznes na kandycyjanierach u Minsku, zasnavany ŭ 2010-m.

I razumieńnie: usio heta nie toje, serca choča spałučeńnia «Boh, Biełaruś, biznes», a jaho ŭ tych pieršych spravach nie było.

Paśla budzie MBA Varšaŭskaha ŭniviersiteta, pieršy startap Rexpax, pratesty 2020 hoda, emihracyja ŭ Varšavu i nieabchodnaść adbudoŭvać žyćcio z nula. Potym — viza ŭ Amieryku i novy startap Givgive — płatforma łakalnaj šerynh-ekanomiki. I navat niejmaviernyja pavaroty žyćcia: 150 tysiač dalaraŭ, vypadkova pieraličanych na jaho rachunak.

Jość ceły žanr knih pra startapy. Zvyčajna jany pabudavany pa adnoj schiemie: zasnavalnik raskazvaje, jak prydumaŭ ideju, znajšoŭ inviestaraŭ, pieražyŭ kryzis, a potym — pieramoha, miljony, vychad na IPO. Kniha Michaiła Siaredziča «Crazy Startuper» — nie z hetaha šerahu. Tut pakul niama chepi-endu, niama adnaroha. Niama navat upeŭnienaści, što startap vyžyvie. 

U knizie jość dušeŭnyja častki — tyja, dzie Siaredzič pierastaje być «faŭndaram» i stanovicca prosta čałaviekam. Uspaminy pra toje, jak usia siamja źbirała hurki, myła radysku, pierad tym jak jechać pradavać na bazar — pra hetuju sałodkuju radaść supolnaj pracy. Raździeł pra śmierć baćki ŭ Pinsku, kali syn znachodziŭsia za tysiaču kiłamietraŭ u maskoŭskim padvale, — heta ščyraja, niefiltravanaja proza, jakaja važnaja i biez startap-kantekstu. Nieadpraŭleny list da baćki — adzin z emacyjnych frahmientaŭ knihi. Pra toje, jak jon ciapier pa niadzielach piače blincy synam Janu i Stefanu, jakich dzied užo nie pabačyć, — jak tata piok jamu.

Zhadki pra dzieda: «Časam ja dumaju, što jon pracuje na soniečnych batarejach. Jamu 86, a jaho nie spynić. Jeździć na traktary, vyroščvaje nasieńnie i słužyć pastaram u viaskovaj cerkaŭcy. Kožny raz, kali my havorym, jon skančvaje tym samym: vaźmi paru hiektaraŭ, pasadzi durnicy».

Raździeły pra pratesty 2020 hoda — cikavyja staronki ŭ naš nacyjanalny letapis. Siamja Siaredzičaŭ (jon nie svajak lehiendarnaha redaktara «Narodnaj voli», prosta pinskaje proźvišča) šyje ściahi, niasie stomietrovaje bieł-čyrvona-biełaje pałotnišča praz stalicu Paleśsia, i ty razumieješ: heta ŭčynak, z tych, ad jakich unutry trymcić.

Kniha, u adroźnieńnie ad bolšaści startap-miemuaraŭ, maje i palityčnuju vahu.

Michaił Siaredzič u Pinsku, 16 žniŭnia 2020 hoda. Fota ź jaho fejsbuka

Emihracyjnaja častka taksama pavučalnaja. Zdymnaja kvatera ŭ Varšavie, hrošaj niama, krainy pad nahami taksama niama, kamandy niama — i tolki łahatyp na ekranie dy pytańnie: praciahvać ci spynicca? Heta znajomaja historyja dla dziasiatkaŭ tysiač biełarusaŭ u emihracyi, ale i dla luboha, chto kali-niebudź pačynaŭ z nula ŭ čužym krai.

Asobna treba adznačyć raździeł «What If You Lost?» («Što kali vy prajhrali?»), dzie Siaredzič apisvaje toje, pra što biełarusy zvyčajna maŭčać: «dylerskuju sistemu» startap-industryi — kansultanty, aksieleratary i «anioły», jakija zarablajuć na marach zasnavalnikaŭ, a nie na ich pośpiechach. Hety frahmient čytajecca jak mini-rasśledavańnie i pierahukvajecca z krytykaj startap-kultury, jakuju ŭ apošnija hady ŭsio čaściej možna sustreć u zachodnich miedyja.

2022 hod — pierad patrebaj pačynać žyćcio spačatku. Fota z fejsbuka Michaiła Siaredziča

Siaredzič piša frahmientarnym stylem — karotkija radki, šmat prabiełaŭ, amal kožny skaz — asobny abzac. Jašče i šryft vybrany amal rukapisny. Heta stvaraje peŭny rytm, ale časam i stamlaje. Časam zdajecca, što čytaješ nie miemuary, a doŭhi matyvacyjny post u Instagram. 

Aŭtar ščyra pryznaje svaje žyćciovyja i biznesovyja pamyłki — budavaŭ pradukt biez validacyi, nie čytaŭ «The Lean Startup», ihnaravaŭ karystalnickija intervju. Ale ŭ knizie niama sproby adkazać: čamu tyja ž pamyłki paŭtarajucca ad Rexpax da Givgive? Ci jość tut zakanamiernaść? Čytač, jaki lubić chałodny analiz pravałaŭ, budzie rasčaravany.

Tym nie mienš, na 418 staronkach niezvyčajna aformlenaha vydańnia, pa-za jaho mastackaj kaštoŭnaściu, jość i praktyčnaja. Kniha na jasnych prykładach pakazvaje, z čaho pačynalisia typovyja sučasnyja biznes-pośpiechi. Daje ŭzory taho, na čym možna zarablać, apisvaje praktyčnyja składanaści. I taksama ž na prykładach pakazvaje: ź vieraj u svaju spravu mahčyma mnohaje. Aŭtar iznoŭ i znoŭ viartajecca da bazavaha: viery i napaminu, što «ty nie adzin». Tolki treba zachoŭvać siabroŭstva i ŭ krytyčnyja momanty nie bajacca stukacca da siabroŭ — nie tolki pa dapamohu, ale i pa inviestycyi.

Michael Seredich. Crazy Startuper: You Are Not Alone: A Founder in Exile — 418 s., ISBN 978-8397902503

Kamientary2

  • Požałuj
    20.04.2026
    Stoit dobaviť pomietku o tom, čto eto riekłamnyj matieriał.
  • Jeŝie odin vyšivatkami obviešałsia
    21.04.2026
    Naviernoje łobstier v horło nie ojeŝiet pri myśli o rodinie.

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?1

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie

Forvard chakiejnaha «Dynama-Minsk» choča, kab zarobak jamu padniali da miljona dalaraŭ za hod. Dva inšyja ŭžo atrymlivajuć amal stolki5

Statkievič zaklikaŭ biełarusaŭ nie malicca na movie RPC i pisać na pomnikach pa-biełarusku45

«Reaktyŭny šachied urezaŭsia ŭ moj dom». Rasijanie sprabavali kropkavym udaram zabić daradcu ministra abarony Ukrainy, śpiecyjalista pa radyjotechnałohijach3

Nastupnyja dni buduć kašmarnymi dla tych, u kaho alerhija na biarozavy pyłok4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?1

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić