Hramadstva11

«Žachliva śmiardzić». U Breście masava skardziacca na vadu z-pad krana

Užo niekalki tydniaŭ žycharoŭ Bresta turbuje rezki niepryjemny pach vady z-pad krana, jaki źjaviŭsia paśla červieńskich pierabojaŭ z vodazabieśpiačeńniem. Śpiecyjalisty patłumačyli, što adbyvajecca, ale kali prablema źniknie, pakul nieviadoma, piša Tochka.by.

Zdymak ilustracyjny. Fota: magnific.com

Skarhi pastupajuć z Vulki, Kavalova, Uschodu, Paŭdniovaha haradka i Paŭdniova-Zachodniaha mikrarajona. U sacsietkach ludzi pišuć praktyčna adno i toje ž: vadu niemahčyma pić.

Voś jak apisvaje situacyju ŭ Threads žycharka Bresta:

«U Paŭdniovym z krana try tydni idzie vada z pacham hramadskaj prybiralni na vakzale. Pra toje, kab jaje pić, navat niama havorki. Paśla myćcia ruk zastajecca tłustaja plonka, paśla prańnia navat kandycyjanier nie pierabivaje pach. Hetuju vadu admaŭlajucca pić chatnija žyvioły».

Pavodle słoŭ žančyny, zvaroty ŭ roznyja instancyi vyniku nie prynieśli.

«Adkaz adzin: proby narmalnyja, na vychadzie vada čystaja, źlicie vadu — i ŭsio budzie dobra. Kolki nam jaje jašče źlivać? Miesiac? Dva? A za vadu potym chto zapłacić?» — dzivicca jana.

Padobnymi historyjami dzielacca i inšyja karystalniki:

«Tak, prosta žachlivaja vada. U ich, napeŭna, takija normy, što ŭsialakaja vada narmalnaja. Sami vielmi pakutujem, vada žachliva śmiardzić žalezam. Pieražyvaju, što lepš nie stanie».

«Raniej takoj prablemy nie było. Razmaŭlała sa staršynioj adnaho z damoŭ, dzie takaja prablema i brali proby. Proby ŭ normie, a vada ŭsio horšaja».

«Pra jakaść vady naohuł niama čaho kazać. Pa Skrypnikava vada zabivaje novy filtr za hadzinu vykarystańnia. Santechnika litaralna na nastupny dzień paśla prybirańnia ŭžo ŭsia zabitaja… Prosto žeść».

«Ja dumała, što mnie adnoj tak śmiardzić vada! I bializna paśla prańnia z kandycyjanieram taksama śmiardzić. Uschod, Leninhradskaja».

«U centry paśla płanavych rabot vada prosta ahidnaja. I nie tolki pach, ale i śmiećcie. Z hetym naohuł płanujuć štości rabić?»

Paśla chvali skarhaŭ situacyju prakamientavali ŭ «Brestvodakanale». Na pradpryjemstvie paviedamili, što na vodazabory «Muchaviecki» iduć płanava-technałahičnyja raboty. Mienavita z hetym tam źviazvajuć źmianieńnie pachu i prysmaku vady ŭ niekalkich mikrarajonach horada.

Pry hetym u vodakanale padkreślili, što jakaść vady znachodzicca pad pastajannym kantrolem. Pavodle danych łabaratornych daśledavańniaŭ, jana całkam adpaviadaje hihijeničnym narmatyvam pa orhanaleptyčnych, fizika-chimičnych i mikrabijałahičnych pakazčykach.

Kali zavieršacca raboty i źniknie niepryjemny pach, na pradpryjemstvie nie ŭdakładnili.

Kamientary1

  • Fiedzia
    24.07.2026
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć31

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

«Sała z chlebam i krab ź ikroj mohuć być adnolkava smačnymi». Pra hety restaran havoryć uvieś Instagram13

Fielčar Arsień z prablemami słychu ź minskaj balnicy chutkaj dapamohi śpiavaje na movie žestaŭ i skaraje sacsietki VIDEA2

Evakujavany ź Biełarusi Alaksiej Sančuk — barabanščyk pratestaŭ-20201

«Park miedycyny» źjavicca ŭ Partyzanskim rajonie1

USU nanieśli ŭdar pa składzie Wildberries pad Uładzimiram1

Ratavalniki znajšli cieła alpinista Nirmała Purdžy. Jon zahinuŭ pad łavinaj u Pakistanie

U Biełharadzie paśla ataki dronaŭ haryć univiersitet, dzie raspracoŭvali bieśpiłotniki

Navukoŭcy nazvali samyja niesumlennyja krainy śvietu. Jeŭrapiejcam i tut jość čym hanarycca7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć31

Kolki biełarusaŭ atrymali polskaje hramadzianstva za apošni čas. Ličby ŭražvajuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić