Filozaf i bahasłoŭ, aŭtar knihi "Paŭstańnie Biełarusi" adkazvaŭ na Vašy pytańni ŭ režymie realnaha času z 16:00 da 18:00.

***
Šanoŭny Stanisłaŭ,
Ksiandzy‑ciemrašały – jany i ŭ Afrycy ciemrašały. Pieravychoŭvać ich – škoda času. Važna ŭ hetaj sytuacyi toje, što vy imkniaciesia iści za hołasam sumleńnia. Rabicie tak i dalej.
Adkazvaju na vašy pytańni. Tak, vy majecie prava prymać usie sakramanty, akramia sakramantu śviatarstva ŭ Katalickaj carkvie majecie prava paskardzicca, tym bolš, što, jak zdajecca, ksiondz, pra jakoha vy kažacie, dapuściŭ jeraś, bo nie pryznaje pravasłaŭnaha chryščeńnia (heta supiarečyć viery Katalickaje carkvy) pakul vy farmalna nie pierajšli na katalicyzm, ź jurydyčna hledzišča nie zusim majecie prava nazyvacca katalikom. Čamu vy kažacie «biežmavańja nie prajšoŭ»? Kali vy chryščany ŭ pravasłaŭi, značyć, vy ŭžo biežmavany, bo tam chrost i biežmavańnie spałučany, i heta taksama pryznajecca Katalickaj carkvoju.
Kali žadajecie całkam pierajści na katalicyzm, dyk vam treba znajści tałkovaha ksiandza i pierad im vyznać Symbal viery (jaki, zrešty, u 99% tojesny z pravasłaŭnym). Chaj Boh vas błasłaŭlaje!
***
Ad časoŭ Rahvałoda chryścijanstva i kryvicka‑dryhavicka‑radzimickaja kultura nia tolki sumiaščalnyja, ale i ŭzajemna pieraplecienyja.
«Jak mohuć zvažać?» Hm... chiba niedafarmulavanaje pytańnie.
U Biełarusi daminuje neasavieckaja kultura. Heta nie zusim kultura «susiedziaŭ», jana ŭ značnaj stupieni «našaja», choć heta, kaniečnie ž, marnaja kultura. A čamu jana daminuje, bo nie sfarmavaŭsia ŭ biełarusaŭ maralny chrybiet.
Dzieści ad druhoj pał. 90‑ych nastupiła peŭnaja «stabilizacyja» ŭ raźvićci bieł‑chryśc.‑kultury. U najbližejšy čas «spadu» ci «ŭzdymu» hvałtoŭnaha nia budzie. Uličvajučy, što z‑za miažy viartajucca śviatary i śvieckija z navukovymi stupieniami ŭ bahasłoŭskich halinach, całkam mahčyma, što čakaje nas «intelektualizacyja» chryścijastva, mahčyma, pavoli pačnie farmavacca jakajaś bahasłoŭskaja elita. Heta tyčycca ŭsich kanfesijaŭ.

***
Ja nia viedaju takich ksiandzoŭ‑biełarusaŭ, jakija byli b hvałtam «sasłany» ŭ Zymbabve. Chaj Boh kryje. A kali ksiandzy sami prabujuć takoha ščaścia, dyk što ž tut zrobiš.
***
Ach, šanoŭny Jops, padrabiazna tut nie atrymajecca, mahu tolki koratka. Ja ź Vilenščyny, naradziŭsia ŭ Kanveliškach (heta biełaruski bok). Da «pasłušenstva» ja dajšoŭ pastupova. Chacieŭ niejkich ideałaŭ. Hetaje chacieńnie paviało i paviało, voś u vyniku ja j dajšoŭ «da takoha žyćcia». «Pasłušenstva» dla mianie – heta ŭmieńnie słuchać i čuć, jak sama etymalohija słova havoryć U hetym sensie pasłušenstva – heta adzin ź ideałaŭ. Ale časam pasłušenstva atajesamlajecca ź biezumoŭnym padparadkavańniem čyjojści voli. Kali tak razumieć pasłušenstva, to tady ja vielmi niepasłuchmiany. Unuranaja svaboda i niezaležnaść – arhanična važnyja dla mianie.
Biełaruskaść ja sustreŭ u svajoj dušy. U dziacinstvie ja pisaŭ vieršy i prozu (dla vuzkaha koła siabroŭ). Spačatku pa‑polsku (napisaŭ dzieści 800 staronak usiaho). Potym pa‑rasiejsku. A potym pad niejkim dziŭnym natchnieńniem napisaŭ niešta pa‑biełarusku. I tady ja adkryŭ, što ŭ hety momant nie pišu, a dychaju. Jasna, što toje, što ja tady pisaŭ pa‑biełar.nia maje nijakaj mastackaj vartaści, ale važna toje, što ja tady ŭśviadomiŭ, što ŭ prastory biełaruskaje movy ja pačuvajusia jak ryba ŭ vadzie. A ŭ prastory jakoj‑kolviečy inšaj movy – jak ryba ŭ kampocie. Drennavata, heta značyć.
***
Och, jak byccam by i ničoha asablivaha niama ŭ hetych Kanveliškach, a tak lublu ja ich, što zdajucca najpryhažejšymi ŭ śviecie! Nazva Konveliskes, litoŭskaja, kaniečnie ž, choć u litoŭskich krynicach možna streć Kauleliskes (niemavied čamu, bo kaule – heta kość, a jakija tam u nas kości). A «Kanveliški» pachodziać, najvidavočniej, ad «kanvalijaŭ», łandyšaŭ, znača. Baćki maje – Maryja i Jan, byłyja rabočyja, ciapier pensijanery. Rudkoŭskija – heta najvidavočniej źbiadniełaja šlachta, jakaja na momant pačatku XX st. užo tolki słužyła to tut, to tam u polskich panoŭ. Baćki naradzilisia jšče ŭ II Rečy Paspalitaj. Z‑za vajny nie zmahli atrymać navat bazavaj adukacyi. Skončyli pa try klasy. Ale ich nieraskryty patencyjał časam vychodzić navierch, asabliva ŭ maci. Jana na praciahu dvuch dzion moža napisać ceły sšytak vieršykaŭ na vypadak, kali treba pavinšavać ksiandza ź imianinami abo uračysta streć biskupa. Vieršykaŭ prostaha, kaniečnie, źmiestu, ale z rytmam i ryfmaj amal biezdakornaj. Jość adzin brat, pieršarodny syn maich baćkoŭ, try siastry i ja, «zamykajučy łona». Ja naradziŭsia pozna, kali baćkam było ŭžo za sorak.
***
Šanoŭnaja Biruta,
Na dadzieny momant katalickija ordeny sami chodziać na kastylach pa niaprostym biełaruskim hruncie. Dyk «istotnaj padtrymki» chiba ŭ najbližejšy čas ani realna, ani hipatetyčna nia budzie. A kali havaryć pra «nieistotnuju» padtrymku, to jość. Voś u Viciebsku doŭhi čas užo ŭ daminikanskich pamiaškańniach žyvie hreka‑katalicki śviatar sa svajoj siamjoj.
Nie, vyhadavać Kuncevičaŭ ja b nia zmoh i nie chacieŭ by. U naš čas patrebny vialikija ekumeničnyja dziejačy, a nie Kuncevičy. Bo čym zajmalisia b Kuncevičy? Naviartańniem pravasłaŭnych na ŭnijactva? KAteharyčna suprać. Nam patrebna pieradusim duchoŭnaja jednaść, a nie instytucyjnaja.
Dziakuj Vam taksama. Trymajciesia.
***
Darahi Siabruk!
Miarkuju, što vy davoli małady čałaviek. U takim razie pieradusim pamiatajcie, što ŭ vas jašče ŭsio na pieradzie. Vas čakajuć vialikija i važnyja spravy, a ciapierašnija vyprabavańni — heta važny etap u vašym žyćci, jaki maje zahartavać vas. Takim čynam, zastańciesia viernymi svajmu sumleńniu i ničoha nia bojciesia. Šukajcie bolš asabistaha kantaktu z Boham. Jon vam skaža, što rabić.
Ujavicie sabie, što dzieś 12‑13 hod tamu ja byŭ dakładna ŭ takoj ža sytuacyi, što i vy. Nichto nie razumieŭ majoj lubaści da Biełarusi i biełaruskaści, uklučna z maimi baćkami i dziaŭčynaj. I strašenna baluča było, kali ksiodz probašč vydumvaŭ absurdalnyja preteksty, kab admović majoj prośbie zrabić choć adno čytańnie, choć raz u hod (!) pa‑biełarusku. Ale ŭsio heta, vidavočna, tre było pieražyć i pieražavać. Ale błahasłaŭlony toj, chto haryć!

***
A što značyć “pryśviacić žyćcio Bohu”? Niekatorym zdajecca, što słužyć Bohu znača zamknucca, adasobicca i śpiavać biaskonca basam “Hospodu pomolimsia”. Ale pačytajcie śviatuju historyju. Maisiej – toj, chto pajšoŭ na słužbu da madyjaskaha śviatara. U peŭny momant pieražyvaje teafaniju. Boh jamu kaža: “Maisiej, hladzi, narod moj cierpić. Idzi i vieviedzi jaho z ehipieckaha rabstva”. Pačytajcie knihi prarokaŭ Isai, Jeremii, inšych mudracoŭ.
I lubomu z nas, vierujučych, Boh moža skazać: “Idzi i dziejničaj!” I mnie Jon skazaŭ: “Piotra, čaho ty tut usio klenčyš. Adkryj vočy j pahladzi: majmu narodu drenna. Što ty možaš zrabić dla jaho???”
Nu i što ja mahu Bohu adkazać? Kali ja pryśviaciŭ žyćcio Bohu, značyć, mušu Jaho słuchacca, ci nie? Kali Boh raspaliŭ uva mnie peŭnyja idei i daŭ jakiś talent, dyk ja mahu tolki toje zrabić, što budu viernym hetym idejam i niejk słužyć svaim talentam.
Tak što ŭva mnie samim “palityka” i “viera” harmanizujuć u najbolšaj stupieni.
Choć tut jość taksama momant napružańnia, pryčym dosyć surjoznaha napružańnia. Mnohija ŭsprymajuć maje publikacyi i vystupy jak vystupy pradstaŭnika Kaścioła. A ja nie mahu funkcyjanavać u ramkach “aficyjnaści”. Ja pieravažna havaru toje, što ŭ sercy, ja nie retranśluju toje, što biskupy ci ksiandzy skazali ci pastanavili. U sacyjalohii jość taki paniatak – “karparatyŭnaja etyka”. Voś ža ja nieadnarazova parušaŭ hetu “karparatyŭnuju etyku”, krytykujučy ci to ksiandzoŭ, ci hierarchaŭ. Heta navodzić mianie na dosyć spektakularnyja dumki – kali ja nie mahu funkcyjanavać u ramkach “aficyjnaści”, ci nia lepš było b stać zvykłym chryścijaninam, kab nie stvarać peŭnych niazručnaściaŭ dla Kaścioła? U hetym čakaju jakohaś podychu, jakojści padkazki ad Boha. Bo takaja dylema sapraŭdy jość.
***
Rymska-katalicki kaścioł - niapolski i nierasiejski, a ŭniversalny kaścioł
***
Niekatoryja filozafy kažuć: chrestianitas et humanitas convertuntur. Čałaviečaje i chryścijaskaje paniatki ŭzajemazamianialnyja. Chrystos - heta Boh-čałaviek, jaki dapamahaje nam być poŭnym čałaviekam
Być chryścijaninam - heta pieradusim lubić.
jakoje Vaša staŭleńnie da vysyłki polskich ksiandzoŭ ź Biełarusi i ŭvohule da ich prysutnaści tut?;
jak ciapier u biełaruskim Kaściole z paklikańniami;
jak pryvieści da Chrysta blizkaha tabie čałavieka, duša jakoha vytraŭlena ateistyčnaj prapahandaj, biez maralnaha hvałtu nad hetym čałaviekam?
***
1. Što tyčycca kaścioła na Haradzienščynie, dyk Vy vielmi dobra akreślili Kaścioł vybirajecca z polskaści pacichu. Časam z roznych pryčyn na miesca palščyzny prychodzić rasiejščyna, ale ja nia dumaju, što heta daminujučaja tendencyja. Što tyčycca ŭsich astatnich dyjacezij, aprač Haradzienskaj, dy tam biełaruskmoŭnaja opcyja davoli vyraznaja i chiba niezvarotnaja.
2. Staŭleńnie da vysyłki polskich ksiandzoŭ vielmi nieadnaznačnaje. Prynamsi, niekatoryja ź ich, niedalublivali (miakka kažučy) biełaruskaść. Choć z hledzišča duchoŭnaha adradžeńnia, dumaju, što prynosili bolš karyści, čym škody.
3. Z paklikańniami ŭ biełaruskim Kaściole horš čym u Polščy, ale značna lepš, čym u Francyi, Niamieččynie, ci Irlandyi - abo inšych krainach Zachodniaj Eŭropy "Prasicie Hospada, kab pasłaŭ rabotnikaŭ na žnivo svajo"
4. Pieradusim malitvaj i ciarplivaściu. Hałoŭnaje praviła - rabić heta nienaviaźliva, ale čas ad času słovam i prykładam pakazvać pierspektyŭnaść Chrystovaha Evanhiella.
***
Navieki chvała! Pieradusim "kadravaja" prablema. Ja ŭžo papiarednie kazaŭ, što pavoli viartajucca z-za miažy śvietłyja maładyja ludzi z navukovymi stupieniami ŭ bahasłoŭskich navukach i, mahčyma, jany buduć substratam niečaha nakštałt "Katalickaj Akademii" abo, što, bolš realistyčna analahu polskaha Klubu katalickaj intelihiencyi. Kali takaja inicyjatyva ŭźniknie, to, nia dumaju, što katalicki jepiskapat jaje zablakuje.
***
Ujavicie sabie, što ŭ Viciebsku pačuvajusia namnoha lepš, čym u Krakavie (adziny niedachop - niama takoj biblijateki i taho kulturnaha asiarodku, što ŭ Krakavie, nu i pa niekatorych siabrach z Krakava sumuju). A ŭ astatnim, u Viciebsku maju amal usio, što chacieŭ by mieć: pracu sa studentami, navučańnie dzietak katechizie, nu i pisańnie artykułaŭ ŭ Arche i Našu Nivu.
***
Zanadta asabistaje pytańnie, davajcie damovimsia nastupnym čynam. Praz 50 hod ja vydam aŭtabijahrafiju i tam Vy pračytajecie, ci chaciełasia mnie žanicca, ci nie. : ))

***
Vy majecie na ŭvazie haładoŭku ŭ Juraciškach i Łazdunach? Ja pierakanany, što heta była całkam apraŭdanaja haładoŭka, asabista nia viedaju, taho ksiandza ź Juracišak, ale vieru, što jon šmat dobraha zrabiŭ dla svaich aviečak. Duchoŭna i malitoŭna ja padtrymlivaŭ hetu haładoŭku.
Što tyčycca haładoŭki pratestantaŭ, to ja byŭ pieradusim stanoŭča ŭzrušany ichniym radykalizmam i nastojlivaściu. Ja b na haładoŭku pajšoŭ by, kali b mianie prymusiła sumleńnie.
***
Pieradusim śviatoj pamiaci ksiondz Apalinar Zubialevič, probašč Kanvieliskaj parafii, jaki mianie chryściŭ. Śviaty čałaviek. I jość taksama šmat inšych śviataroŭ, u tym liku i ŭ Viciebskaj dyjacezii, jakija ŭ ciažkich umovach budujuć kaścioły, navučajuć ludziej, i słužać Biełarusi. Ja nie darastaju da ichniaha ŭzroŭniu.
***
Ja pierakanaŭsia, što padzieł na Ŭschodniuju i Zachodniuju Biełaruś namnoha bolš łahodny, čym padzieł na Ŭschodniuju i Zachodniuju Ukrainu. Mabyć, słušna padčas adnoj z razmovaŭ Dyńko prykmieciŭ, što Viciebsk maje jašče z časoŭ carskaj Rasiei dysydenckija tradycyi. Kali ja inicyjavaŭ studenckija spatkańni, to na adnoj ź pieršych sustreč zrabiŭ apytańnie nakont pažadanaj movy na spatkańniach. I što vy dumajecie? Bolšaść hetych "uschodnikaŭ" addała pieravahu biełaruskaj movie. Biełaruś dyfirencyjavanaja, i idealohična i palityčna padzielena, ale nie nastolki, kab možna było havaryć pra "dźvie ci bolej" Biełarusi. Jana adna, a my dapamahajma jašče bolš biełarusam nablizicca adzin da adnaho.
Nakont haładoŭki, ja chiba ŭžo adkazaŭ i mahu tolki ŭdakładnić, što na haładoŭku treba iści tolki tady, kali kliča sumleńnie. Nielha iści ź jakichści palityčnych kalkulacyj.
Vielmi baluča ŭsprymaju takoha typu referendumy, baluča pa dźviuch pryčynach. Pa-pieršaje, heta adna z prajavaŭ liberalnaj demakratyi, jakuju ŭsio ž taki pavažaju. Z druhoha boku heta chiba toj prykład, kali adbyvajecca "samaatručvańnie adkrytaha hramadztva", jak kazaŭ filozaf Lešak Kałakoŭski. Žyćcio čałavieka ad začaćcia i da kanca - śviatoje.
Tym nia mienš ja b aścierahaŭsia demanizacyi Eŭropy. Čałaviectva ciaham usioj svajoj historyi paznačana roznymi hrachami i tym nia mienš nielha paśpiešliva akreślivać tuju ci inšuju častku čałaviectva "Varotami Piekła". Tendencyi ŭ Eŭropie, chutčej, niesuciašalnyja ŭ hetym planie. Dumaju, što ŭ budučym budzie, na žal, narastać tendencyja drenna zrazumietaj "liberalizacyi". Ale heta vyklik dla tych, kamu važnyja duchoŭnyja kaštoŭnaści, a vyjści nasustrač hetamu vykliku nie mahčyma, demanizujučy Zach. Eŭropu.
***
Ja vielmi ŭdziačny Paŭłu Sieviaryncu, što jon spryčyniŭsia da nadańnia chryścijanskaha charaktaru nacyjanalnamu adradžeńniu, inakš kažučy, jon dazvoliŭ Chrystu ŭvajści ŭ našu kulturu i ŭ naša žyćcio. Ale dumaju, usio ž, što jaho publicystyka zanadta pieranasyčana relihijnaj frazealohijaj. Kali takoj frazealohii zašmat, to jana banalizujecca. Stanovicca čymści zvykłym i zvyčajnym. Chryścijanstva - heta fermen, a fermentu nie pavinna być zašmat. Dastatkova kryšačku.
***
U Kanvieliškach redka byvaju. Apošni raz byŭ paŭmiesiacy tamu, na 70-hodździe maci. Narod raźvivajecca. Kanvieliški naležać da perspektyŭnych miastečak.
***
A jakija vy prapanujecie krytery "kapitulacyi"? U błohach ja zazvyčaj achvotna razmaŭlaju, ale pry ŭmovie, što atmasfera dobraja i zdarovaja, a kali baču, što razmova ŭ błohach nahadvaje svarku raźjušanych čałaviekaŭ, dzie ani arhumenty, a ni racyjanalny analiz nie majuć nijakaha značeńnia, to tady ja dobraachvotna evakuujusia.
***
Mnie vielmi padabajecca pierakład Biblijnych čytańniaŭ, zrobleny katalickaj liturhičnaj kamisii (choć heta i isnuje ŭ studyjnaj versii -- pakul što), na druhim miescy - pierakład Siomuchi, na 3-m - a. Čarniaŭskaha i h.d. Ale kali medytuju nad Biblijnym tekstam, to čamuści mnie bolš pasuje rasiejski pierakład abo łacinski, nu i kaniečnie hreckija aryhinały.
***
Heta vielmi dalikatnaja sprava. Na dadzieny momant u mianie jość peŭny barjer pierad śviatarstvam, sprabuju raspaznać Božuju volu.
Na dadzieny momant atrymać dazvoł na budovu novaha kaścioła - sprava nierealistyčnaja. Daj Boža, dabudavać tyja kaścioły, budova jakich užo raspačataja.
***
U mianie asabista niama asablivych prablem ź filazafavańniem pa-biełarusku. Aby tolki byli filozafy - biełaruskaja mova vyjdzie im nasustrač. U spravach filazafičnaj biełaruskaj terminalohii rekamenduju Jurasia Paciupu.
***
Byvaje
***
Razumieju Vaš bol i abureńnie. Ja ŭžo nieadnojčy pisaŭ pra "polskaje pytańnie" ŭ Haradzienskaj dyjacezii. Nie, heta nie "ruka Kaškieviča", a paprostu zahanny etas, ustojlivy kansensus pasiarod bolšaści katalickaha duchavienstva na Haradzienščynie, nakont taho, što treba luboj canoj zachavać polskaść u kaściołach. I zachoŭvajuć jany hetu polskaść takim metadam, jaki adpaviadaje ichniaj asabistaj kultury - metadam prynižeńnia biełaruskaj kultury.
***
Dachryścijanskaja relihija mieła charaktar idałapakłonstva, u čym ničoha cikavaha nia baču. Niekatoryja forty etničnaj kultury, kaniečnie ž vartyja ŭvahi, ale pry ŭmovie, što im nie nadajecca jakojeś relihijnaje značeńnie.
***
Pieračytajcie apošnija numary Arche: www.arche.bymedia.net.
Babkova ja pavažaju i ŭ značnaj stupieni razumieju stuacyju, u jakuju jon trapiŭ. Jon rabiŭ i robić šmat dobraj spravy. Ale jaho prablemaj było i jość toje, što jon paličyŭ siabie adzinym i pa-za krytykaj.
***
Učora ja vystupaŭ na kanferencyi "Biełaruś i Bolšaja Jevropa" z dakładam na temu "Roli relihii ŭ hieapalityčnym samavyznačeńni biełarusaŭ". Tyja pytańni i repliki, jakija prahučali paśla dakładaŭ, zdajecca, paćviardžajuć Vašuju tezu šerahu pierasudaŭ. Ale chacieŭ by toje-sioje ŭdakładnić u tym, što Vy kažacie. Adnosna vialikaja stupień upłyvu (choć moža i niedastatkovaja) nazirajecca ŭ sfery nacyjanalnaha adradžeńnia. Namnoha mienšaja stupień upłyvu ŭ spravie pabudovy hramadzianskaj supolnaści. Sacyjalnaje vučeńnie Kaścioła (i Carkvy) sapraŭdy jość i jano davoli pradumanaje i adaptavanaje da sučasnaści. Ale pakul što ŭ Biełarusi jano tolki na papiery. Duchoŭnyja ŭłady - jak pravasłaŭnaj, tak i katalickaj cerkvaŭ - nia majuć dastatkovaj maralnaj kandycyi i adpaviednych kadraŭ , kab prasoŭvać hetaje sacyjalnaje vučeńnie. Tak, varta Kaściołu i hramadzianskaj supolnaści bolš canić adzin adnaho.
ueb-redaktar Naša onłajn-kanferencyja skončana. Dziakuj usim za pytańni.
❏
Piotra Rudkoŭski naradziŭsia ŭ 1978 h. u Kanvieliškach (Voranaŭski r‑n Haradzienskaj vobł.). Skončyŭ Jahielonski universytet. Stały aŭtar «NN» i časopisu Arche. Laŭreat premii Arche «Za sumlennaje słova» (2005).
Dva tydni tamu ŭ «Kniharni «Naša Niva» vyjšła jahonaja kniha «Paŭstańnie Biełarusi».
❏
Papiaredniaja onłajn-kanferencyja prajšła z hałoŭnym redaktaram "Našaj Nivy" Andrejem Skurko
Fota Julii Daraškievič


Stanisłaŭ