Nie stała paeta z Hłyboččyny i dyrektara škoły, jakaja jaho namahańniami zrabiłasia biełaruskamoŭnaj.
Na 61-m hodzie žyćcia pamior Vital Haranovič — były nastaŭnik i dyrektar hłybockaj siaredniaj škoły № 3, jakaja jahonymi namahańniami stała biełaruskamoŭnaj i trymałasia ŭ hetym statusie da apošniaha, pakul spadar Haranovič nie pakinuŭ svaju pasadu. Nie stała viadomaha na Hłyboččynie paeta, jaki pryncypova zastavaŭsia siabram Sajuzu biełaruskich piśmieńnikaŭ.
Jak pryncypovaha prychilnika biełaruskamoŭnaj adukacyi viedajuć i pamiatajuć Vitala Haranoviča ŭ Hłybokim. U siaredniaj škole № 3 vučniaŭ vychoŭvali biełarusami i patryjotami. Vital Ryhoravič ščyra hanaryŭsia mnohimi svaimi vychavancami, kaža miascovy krajaznaŭca, vydaviec haziety «Volnaje Hłybokaje» Uładzimir Skrabatun: «Usia škoła była całkam biełaruskamoŭnaja.
I jon sapraŭdy hanaryŭsia, što mnohija vučni byli, umoŭna kažučy, «na barykadach» — u Minsku ŭ 2006-m hodzie na płoščy, i «sutki» siadzieli... Jon tak i kazaŭ: «O! Heta maje vychavancy».
Były vučań hłybockaj siaredniaj škoły №3 Andruś Chrapavicki — zasnavalnik rehijanalnaha niezaležnaha sajtu westki.info: «Vital Ryhoravič — heta cełaja epocha. Heta čałaviek, na jakim trymałasia škoła, sapraŭdy biełaruskaja škoła, dzie byŭ biełaruski duch. Dniami kala škoły śpiłavali vialikija tapoli, jakija raśli tam šmat hadoŭ i jakija pamiataje nie adno pakaleńnie vypusknikoŭ. Heta niby simvał taho, što škoła stała ŭžo nie takaja, jak raniej... A jašče
Vital Ryhoravič — nie tolki vydatny piedahoh, a jašče i biełaruski paet, patryjot našaha horada i ŭsioj Biełarusi.Prosta nie mahu dać viery, što jaho bolš užo niama siarod nas!»
Kali Vital Haranovič pakinuŭ dyrektarskuju pasadu, škoła №3 pastupova pieratvaryłasia ŭ zvyčajnuju rasiejskamoŭnuju.
Jon kazaŭ, što syšoŭ ź piedahohiki pavodle ŭłasnaha žadańnia, ale šmat chto ŭ Hłybokim miarkuje, što heta było zroblena pad ciskam.Apošnija hady jon pracavaŭ u rajonnym prafsajuzie rabotnikaŭ adukacyi, faktyčna zastajučysia na dziaržaŭnaj pasadzie. Ale pry hetym pryncypova zastavaŭsia siabram «nieaficyjnaha» Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ, zhadvaje Franc Siŭko, jaki doŭhi čas kiravaŭ viciebskaj filijaj piśmieńnickaj arhanizacyi: «Jon byŭ čałaviekam słova, ćviordych pierakanańniaŭ i takoj dobraj biełaruskaści! Kali ja pracavaŭ u Technałahičnym univiersitecie, ja vielmi šmat sutykaŭsia ź jaho kolišnimi vučniami i čuŭ ad ich vielmi i vielmi pryjaznyja vodhuki».
Paetka Maryja Baravik z Padśvilla zhadała, što z usich litarataraŭ rehijonu tolki jany ŭdvoch zastavalisia ŭ Sajuzie biełaruskich piśmieńnikaŭ: «Jon zastavaŭsia sa mnoj u starym sajuzie, nie pajšoŭ tudy. Ja jahonyja vieršy dobra viedaju. Jon taki paet-apisalnik, pra pryrodu choraša pisaŭ, raskošnyja vieršy takija, dobryja vieršy ŭ jaho».
Maryja Baravik redahavała adnu z čatyroch knižak Vitala Haranoviča, «Saraki». Jašče byli «Bieraźviečča», «Śviatło błakitu» i apošniaja — «Naradžeńnie vady».
zhadvaje jahonaja školnaja siabroŭka Nastaśsia Narkievič: «Ja taksama pisała vieršy, i my ź im uvachodzili ŭ litaraturnaje abjadnańnie pry maładziečanskaj haziecie "Śviatło kamunizmu". I ja zaŭsiody lubiła jaho vieršy. Jon ščyra pisaŭ! Dobry byŭ čałaviek, adkazny, ścipły, nadziejny — čałaviek, ź jakim było vielmi ŭtulna i ciopła! Škada, vielmi škada...»Vieršy Vital Haranovič pačaŭ pisać jašče ŭ junactvie, kali vučyŭsia ŭ Choŭchłaŭskaj siaredniaj škole,
Sioleta 7 studzienia Vitalu Haranoviču spoŭniłasia 60 hadoŭ. U intervju rajonnaj haziecie «Vieśnik Hłyboččyny» jon kazaŭ, što paezija zaŭždy žyvie ŭ jahonaj dušy. I
jak čaścinka dušy paeta ziemlakam zastanucca jaho vieršy i pieśni — «Hłybocki vals», «Hłybockaje tanha», «Aziory Hłyboččyny», «Bieraźviečča».
-
Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie
-
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
-
Biełaruska vypuściła knihu, jakaja znajomić z historyjaj mastactva praz katoŭ
Ciapier čytajuć
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary