Uražańni ad Čarnobylskaha šlachu – 2006 zastalisia dvaistyja. Z adnaho boku, cudoŭna, što da Akademii navuk pryjšli tysiačy čałaviek. Ich kolkaść była istotna bolšaj, čym u papiarednija hady.
Uražańni ad Čarnobylskaha šlachu – 2006 zastalisia dvaistyja. Z adnaho boku, cudoŭna, što da Akademii navuk pryjšli tysiačy čałaviek. Ich kolkaść była istotna bolšaj, čym u papiarednija hady.
Ź inšaha ž boku, u adroźnieńnie ad raniejšych Šlachoŭ, čarnobylskaja tema amal rastvaryłasia ŭ ahulnapalityčnych pramovach i słohanach. Ja zusim nia bačyŭ plakataŭ ci raściažak, pryśviečanych hadavinie trahiedyi. Čornaja žałobnaja stužka była paviazanaja ci nie na adnym-adzinym ściahu. Arhanizatary nie parupilisia pra razdaču značkaŭ z symbolikaj, pryśviečanaj Čarnobylu, jak toje było raniej. Jašče pryhadvajecca, što raniej na Šlach chadziła davoli šmat likvidataraŭ, jakich možna było paznać pa admysłovych uznaharodach. Na hetym šeści daviałosia pabačyć tolki adnaho. I narešcie arhanizatary mitynhu la Akademii abaviazkova musili abvieścić chvilinu maŭčańnia ŭ pamiać achviar katastrofy.
Ahułam, padavałasia, što i arhanizatary, i šmat chto z udzielnikaŭ šeścia i mitynhu sabralisia ŭ asnoŭnym dla demanstracyi palityčnaj salidarnaści i abviaščeńnia palityčnych planaŭ. Heta adbyłosia, i ja heta ščyra vitaju. Tak, varta vykarystoŭvać kožnuju mahčymaść dla palityčnych zvarotaŭ – zamała ŭ nas takich mahčymaściaŭ. Ale hetym razam čystaj palityki ŭ adryvie ad hałoŭnaj temy było niepraparcyjna mnoha.
Dyk nie zabyvajma pra hałoŭnaje!
Dzianis Tušynski, Miensk
Ciapier čytajuć
«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić
Kamientary