Z žyćcia pajšoŭ adzin z najbolš značnych biełaruskich fatohrafaŭ usich časoŭ — Anatol Klaščuk. Sabrali jaho tvory roznych pieryjadaŭ i ŭspaminy pra žyćciovy šlach.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/83026431_1523117897864035_1076282224141139968_n-n6pmf.jpg.webp)
Anatol Klaščuk naradziŭsia ŭ 1957 hodzie ŭ vioscy Vyniscy na Słuččynie. Siońnia jana ŭžo nosić nazvu Vyniščy. Žyła siamja, praŭda, paśla na ŭskrainie Słucka.
Baćka byŭ prostym budaŭnikom-elektrykam, ale mieŭ svoj fotaaparat, jakim vielmi hanaryŭsia. Mienavita baćka daŭ Anatolu pieršy šturšok pryśviacić svajo žyćcio fatahrafii, ale sapraŭdy zaraziŭ jaho baćkaŭ siabar — fotamastak Viačasłaŭ Dubinka, jaki pracavaŭ u słuckaj haziecie i naležaŭ da koła, jakoje vynošvała ideju niezaležnaści Biełarusi.
Užo ŭ dziacinstvie Anatol zdymaŭ adnu-dźvie stužki za hod.
U Słucku budučy fatohraf skončyŭ škołu № 9, a paśla słužby ŭ vojsku ŭ kancy 1970-ch pajechaŭ u stalicu. Tut jon pracavaŭ na 407-m avijaramontnym zavodzie. Chacieŭ pastupać u Palitechnikum, navat chadziŭ na padrychtoŭčyja kursy, ale chutka zrazumieŭ, što nie choča zajmacca budaŭnictvam.
U takim niavyznačanym stanoviščy jon praciahvaŭ fatahrafavać na baćkaŭ fotaaparat «Maskva-5», bo fatahrafija była adzinym srodkam vyjavić siabie.
U Minsku ŭ toj momant, jak jon uspaminaŭ, byŭ deficyt usiaho. U HUMie tolki pad samy Novy hod «vykidvali» ŭ prodaž fotaaparaty. Na novieńki «Zienit», jaki kaštavaŭ 100 rubloŭ, jon addaŭ amal uvieś svoj zarobak.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/000ak-wgfqa.jpg.webp)
Hety nabytak pradvyznačyŭ dalejšy los Kleščuka. Jon pačaŭ naviedvać na fotavystaŭki.
Najpierš jaho ŭraziła vystaŭka «Kviecień», jakuju ŭ Minsk pryvioz litoŭski fatohraf Ramualdas Rakaŭskas. Praca nad joj praciahvałasia na praciahu 10 hadoŭ i pačynałasia z fatahrafii dla vokładki časopisa. Fatohraf jeździŭ pa vioskach u pošukach cikavych kadraŭ. Mnohija zdymki ŭ cykle byli vynikam talenavitaj režysury.
«Razy try chadziŭ. Ja tady dumaŭ, čamu ja nie baču taho, što bačyć jon?» — uspaminaŭ Anatol Klaščuk.
Ale, azirajučysia ź siońniašniaha dnia na tvorčaść biełaruskaha fotamajstra, možna ŭpeŭniena kazać, što Klaščuk taksama bačyŭ toje, čaho inšyja nie bačać.
Anatol vyrašyŭ dałučycca da miascovaha fotakłuba. Patajemna źbiahaŭ u abied z zavoda, kab addać svaje fotazdymki ŭ «Viačorku». U 1981 hodzie zvolniŭsia z zavoda, kab całkam pryśviacić siabie zachapleńniu, uładkavaŭsia ŭ fotałabaratoryju BDU.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/351474946_795259588982048_1746316735922136655_n-gueja.jpg.webp)
Drukavaŭsia ŭ «Minskaj praŭdzie» — ciapier heta fašyzoidnaja haziecinka, a tady było narmalnaje, zapatrabavanaje ludźmi vydańnie, — supracoŭničaŭ i z «Čyrvonaj źmienaj», jakaja pisała dla moładzi pa-biełarusku. Urešcie pastupiŭ na žurfak BDU. Jašče ŭ čas vučoby chłopca ŭziali na pracu ŭ «Sielskuju hazietu». Dla jaho heta byŭ raj. Na siale žurnalistaŭ prymali pa najvyšejšym razradzie, vazili na mašynie, častavali. Ale nie ŭ tym była jaho radaść.
«Mienavita vioska była majoj stychijaj. Usio žyćcio vioska vabić», — pryznavaŭsia fatohraf. Ën sapraŭdy, jak nichto, vyčuvaŭ viosku i sialan i ŭmieŭ spyniać imhnieńni ich žyćcia i viečnaści.
Roskvit Anatola Kleščuka trapiŭ na časy «pierabudovy». Klaščuk nie tolki fatahrafavaŭ, ale i pisaŭ — nie ŭsie fatohrafy tak umieli. Redaktaru haziety ž z CK pieryjadyčna raili, jak pravilna pakazvać savieckaje žyćcio, zavaročvali vostrasacyjalnyja materyjały.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/people_5-yn2v3.jpg.webp)
U 1986 hodzie skončyŭ fakultet žurnalistyki BDU, u hety ž čas vybuchnuŭ Čarnobyl. Katastrofu na AES fotamastak zaśpieŭ u Homielskaj vobłaści.
«Heta byŭ taki zmrok! Katastrofa zdaryłasia, a ŭłada ničoha nie kazała da 4 maja… […] Tam było ŭžo šmat aŭtobusaŭ — dziaciej vyvozili z zony. […] Było ŭražańnie, što idzie vajna», — uspaminaŭ Klaščuk.
«Ja lublu, kab u žurnalisckaj fatahrafii sacyjalnaść vychodziła na pieršy płan. Adčuvaŭ, što treba zdymać tych ludziej, jakija sapraŭdy paciarpieli ad katastrofy. Jakija zachvareli».
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/ch_3-g3zja.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/ch_1-s2f0g.jpg.webp)
Pra toje, što adbyvałasia ŭ toj momant u špitalach, havaryli mała. Było niaprosta tudy patrapić i zdymać, ale Kleščuku heta ŭdałosia. Na praciahu siami hod jon chadziŭ pa špitalach. Jon imknuŭsia paźbiahać vidavočnych pakut na dziciačych tvarach. Hetyja zdymki patrapili ŭ niamiecki fotaalbom «Čarnobyl 1986—2006. Žyć z trahiedyjaj». U Biełarusi takuju fatahrafiju puścili ŭ muziei tolki praz 20 hadoŭ paśla katastrofy.
U čas raspadu savieckaj impieryi ŭ 1991 hodzie jaho pieraciahnuli ŭ novaje vydańnie — uradavuju hazietu «Respublika». Heta ciapier jana pieratvaryłasia ŭ aficyjoznaje, biazdušnaje vydańnie, a tady ŭ joj było žyćcio.
U hety čas palityčnaje žyćcio krainy viravała, Klaščuk mieŭ naturalnuju patrebu adlustroŭvać rečaisnaść praz svoj talent fatohrafa, ale ŭ «Sielskaj haziecie» pakazvać mitynhi było nielha, a biełaruskaja mova nie ŭsprymałasia.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/womensbykliashcuk07jpgwebp-uvjkh.jpeg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/photo_2023-09-05181947-hlj1o.jpeg.webp)
Dla «Respubliki» jon zdymaŭ biez prykras čornych dy murzatych rabočych. Šukaŭ niezvyčajnych ludziej, zdymaŭ, pisaŭ pra ich u piersanalnaj rubrycy «Ziemlaki», jakuju jamu dali ŭ časopisie «Biełaruś».
«Ja nie lubiŭ, kali mnie kazali: zdymi voś heta albo voś heta. Viadoma, vykonvaŭ zahady redakcyi, zdymaŭ pa zadańni…
Ale toje, što pryvoziŭ z hłybinki, było kudy cikaviejšym i sabie, i inšym. Zdymać volna ŭ hłybincy było balzamam dla dušy».
Biurakratyja ŭ «Respublicy» vymusiła praz paru hod pierajści ŭ «Źviazdu», jakaja raniej zastavałasia dla jaho tolki maraj. Siudy jaho vabiła vialikaja kolkaść talenavitych biełaruskamoŭnych ludziej, tam pracavali fotakarami Mikałaj Amielčanka i Jaŭhien Piasiecki, jakija mieli vyklučnyja kampazicyi i drukavalisia taksama ŭ sajuznych «Pravdie» i «Iźviestijach».
«Kali pryjšoŭ u «Źviazdu» — byŭ 93—94 hod. Pieršyja vybary prezidenta! Łukašenka, Šuškievič, Paźniak jak kandydaty prychodzili na naš piaty pavierch. Žyćcio kipieła. Heta było cikava!»
Mnostva jahonych fotazdymkaŭ było nadrukavana ŭ piersanalnych fotaalbomach. Tak adhukałasia «Naša Niva» na jahony samy viadomy albom «Pad niebam Biełarusi», jaki pabačyŭ śviet u 2003 hodzie:
«U 90-ch adbyłosia pieršaadkryćcio biełaruskaha krajavidu, inšaha — bolš kamiernaha, pryvatnaha, antrapahiennaha, z zaŭvažnymi karaniami j miežami, pravincyjna elehantnaha, biez šału postmadernizmu — łandšaftu aziornaha, uzhorystaha, z dvuchviežavymi siłuetami, fundamientalnaha, jaki nie zbłytaješ z krajavidami nijakaj inšaj krainy. I zrabiŭ hetaje pieršaadkryćcio siarod inšych fatohraf Anatol Klaščuk».
Klaščuk mieŭ ułasnyja fotavystaŭki jak u Nacyjanalnym mastackim muziei Biełarusi, tak i ŭ štab-kvatery Arhanizacyi Abjadnanych Nacyj, i ŭ Pałacy nacyj u Ženievie, i ŭ budynku Jeŭraparłamienta, i jašče ŭ dziasiatkach krain śvietu.
Nie zastavaŭsia ŭbaku ad hramadskaha žyćcia: u 2003 hodzie staŭ adnym z zasnavalnikaŭ i siabram Biełaruskaha hramadskaha abjadnańnia fatohrafaŭ.
Najbolš viadomyja jahonyja cykły fota ab nastupstvach Čarnobyla, achviarach Chałakostu i ab biełaruskaj narodnaj kultury. Jaje jon zafiksavaŭ napiaredadni jaje faktyčnaha vyniščeńnia pry łukašyźmie, dla jakoha ŭsio heta — viaskovyja skulptary, skrypačy, arhanisty — čužoje i niavažnaje.
Kleščukovy fotazdymki vioski, biełaruskaj pryrody, narodnych śviataŭ dy tutejšych ludziej razam byccam ažyŭlajuć, rekanstrujujuć stračanuju dla haradžan tuju Biełaruś, ź jakoj jany znajomyja z knih, vieršaŭ, piesień biełaruskich kłasikaŭ. I Klaščuk sam stanovicca dla nas takim kłasikam fatahrafičnaj biełaruščyny.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/331342522_653543643241798_3994655931733209157_n-pjuuo.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/317325309_5494960930602748_2560779309110893320_n-3j6vl.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/308596894_5303599879738855_58622607427559098_n-kx1nx.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/89939177_2688846557880880_1735176717548388352_n-jnfr5.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/271236464_4545861865512664_4108380597602597911_n-5edqf.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/239181011_4102482069850648_2971916246978932170_n-l5262.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/201342649_3910846085680915_7149716609059020739_n-79y84.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/people_2_5-xohlu.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/271439038_4551472311618286_4455102648737089422_n-ag2g5.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/134164471_3446002895498572_6351378567404207496_n-hflnk.jpg.webp)
Asabliva vyraznymi źjaŭlajucca jahonyja zimovyja piejzažy, u jakich jon dakładna pieradaje hrafičnaść navakolla ŭ hety surovy čas. Mnohija jahonyja čorna-biełyja fotazdymki dasiahajuć usprymańnia blizkaha da hraviury. Hledziačy na ich, niemahčyma nie pryhadać zimovyja hraviurnyja piejzažy Arkadzia Astapoviča, jakija, taksama amal pazbaŭlenyja koleru, čornymi konturami i plamami zdolnyja pieradać i hłybiniu vioski ź lesam za zamiecienymi chatami, i ščylnuju haradskuju zabudovu.
U čorna-biełaj fatahrafii, što pazbaŭlena lišniaha i pakidaje peŭnuju niedaskazanaść, volnaje miesca dla rozdumaŭ, jon dasiahaje taho emacyjnaha nierva, jakoha niemahčyma dasiahnuć inšymi srodkami vyraznaści.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/277509188_4813735328725315_8891981324645769923_n-vvrdk.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/pravedniki_1_2-63528.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/pravedniki_4-g1mkq.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/23905480_1435708089861406_4488949287966858275_n-8oxxa.jpg.webp)
Viaskovyja ludzi, u pieršuju čarhu staryja, na fotazdymkach Kleščuka nieadroznyja ad tych, što malavali paślavajennyja realisty, jakija adyšli ad ideałahičnaha prasłaŭleńnia savieckaha ładu da liryzmu paŭsiadzionnaści, nastalhična ŭspaminali svajo sielskaje minułaje.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/375062854_1846919412377006_3929375346024920934_n-343jk.jpg.webp)
U svaich intervju Anatol Klaščuk kazaŭ tak:
«U mianie jość svoj unutrany zakon: kožny čałaviek maje adno žyćcio i jano, viadoma, samaje pryhožaje. I kožny čałaviek ličyć, što jon samy lepšy. Kali ja baču čałavieka, ja imknusia ŭbačyć u im tolki najlepšyja rysy. Kali ja zrablu drenny albo niecikavy zdymak, ja byccam jaho krytykuju ci źnievažaju. Chaču ŭ čałavieku bačyć tolki čałavieka».
Mienavita heta jon šukaŭ i pakazvaŭ nie tolki ŭ viaskoŭcach, ale i ŭ staličnaj intelihiencyi. Klaščuk vydatna viedaŭ nacyjanalnuju kulturu, asabista byŭ znajomy z usimi značnymi postaciami, viedaŭ tonkaści natury ich.
Jahonyja fotazdymki absalutna pa-roznamu raskryvajuć kožnaha z tvorcaŭ. Hłybokija, ledź nie pakutlivyja rozdumy jon uchapiŭ u sieryi partretaŭ kultavaha biełaruskaha paeta Anatola Sysa — hetyja zdymki i sami ŭžo stali kultavymi paśla jahonaj zaŭčasnaj śmierci.
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/179947563_3777101742388684_3166321665982019778_n-j23ms.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/179529799_3779521788813346_3560257157775644617_n-ls8ur.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/180069718_3779709655461226_720591107213023918_n-7863r.jpg.webp)
![](http://nashaniva.com/img/w732d4webp1/photos/z_2023_09/32764557_1604186009680279_173419402044112896_n-q87si.jpg.webp)
Raspaviadajučy pra svaje pryncypy, Klaščuk adznačaŭ, što hałoŭnaje ŭ fatahrafii imknucca da sutnaści, a nie da vonkavaj pryhažości:
«Ja liču, što toj, chto nie zdymaje trahiedyju i bol, — toj nie adčuvaje žyćcia».
Anatol Klaščuk pamior na 66 hodzie svajho žyćcia paśla praciahłaj ankałahičnaj chvaroby. Ale jaho biaźmierna vialikaja spadčyna nazaŭždy zastaniecca ŭ biełaruskaha naroda.
Raźvitańnie z Anatolem Kleščukom projdzie ŭ sieradu 6 vieraśnia z 10 pa 12 hadzinu pa adrasie vulica Siamaški, 8, korpus 8, u vialikaj zale.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary
voch, užo hetyja žurnalisty
(jany vam adpomściać))