Polšča nie budzie vysyłać biełaruskuju siamju Mamojkaŭ u Hiermaniju — tak vyrašyŭ sud
Takuju pastanovu pryniaŭ vajavodski administracyjny sud u Varšavie, piša Most.

Polšča nie budzie vysyłać biełaruskuju siamju Mamojkaŭ u Hiermaniju — tak vyrašyŭ sud. Sužencaŭ, jakija ŭjechali ŭ Polšču na padstavie niamieckich viz i paprasili mižnarodnaj abarony, nie buduć pieradavać Hiermanii.
Havorka idzie pra byłych palitviaźniaŭ Andreja i Vieru Mamojkaŭ. Andrej — były starejšyna pratestanckaj carkvy «Novaja ziamla».
Sud admianiŭ rašeńnie polskich uładaŭ ab pieradačy ich spravy Hiermanii i abaviazaŭ paŭtorna razhledzieć chadajnictva ab mižnarodnaj abaronie ŭ Polščy.
Paru zatrymali ŭ Biełarusi ŭ lutym 2023 hoda z-za fotazdymkaŭ z pratestaŭ 2020 hoda. Paźniej paru asudzili na «chatniuju chimiju». Jany pakinuli krainu, nie adbyŭšy pakarańnia.
Trapić u ES Mamojkam dapamahli niamieckija vizy, atrymanyja jašče da aryštu. Z hetymi vizami jany pryjechali ŭ Polšču i tam padali zajavu ab mižnarodnaj abaronie. Adnak Upraŭleńnie pa spravach inšaziemcaŭ vyrašyła pieradać ich spravu Hiermanii — u adpaviednaści z Dublinskim rehłamientam, jaki praduhledžvaje, što adkaznaść za razhlad zajavy niasie kraina, jakaja vydała vizu.
Sud z hetym nie pahadziŭsia. Pry razhladzie skarhi jon uličyŭ indyvidualnyja abstaviny siamji, u tym liku stan zdaroŭja ludziej, a taksama toj fakt, što sužency nie vykarystoŭvali vizy dla pajezdak u inšyja krainy ES i zastalisia ŭ Polščy. Akramia taho, sud adznačyŭ pracesualnyja parušeńni: pry pryniaćci rašeńnia ŭłady nie acanili situacyju zajaŭnikaŭ u poŭnym abjomie.
Para ŭ sudzie adznačała, što ŭžo intehravałasia ŭ Polščy, majuć sacyjalnyja suviazi, a Viera prachodzić navučańnie pavodle prahramy Kalinoŭskaha.
U vyniku Upraŭleńnie pa spravach inšaziemcaŭ musić nanova razhledzieć pytańnie. Tearetyčna viedamstva moža znoŭ pasprabavać užyć Dublinski rehłamient, adnak, jak adznačajuć pravaabaroncy, na praktycy takija vypadki nadzvyčaj redkija, piša vydańnie.
Deputatka Jeŭrapiejskaha parłamienta ad Polščy Małhažata Hasieŭskaja, jakaja apiekavałasia spravaj biełarusaŭ, prakamientavała praces:
«Andrej i Viera — maładaja siamiejnaja para, aboje byłyja palityčnyja viaźni režymu Łukašenki, dzie jany prajšli praź piekła, kab žyć u svabodnaj krainie. Tut, u Polščy, jany sprabujuć zastacca nazaŭsiody — Viera taksama raźvivajecca i atrymlivaje adukacyju ŭ ramkach prahramy Kastusia Kalinoŭskaha. Ich pavinny byli adpravić u Hiermaniju ŭ miežach Dublinskaj pracedury. Dziakujučy siońniašniamu rašeńniu administracyjnaha suda hety scenar zastaŭsia ŭ minułym.
Ja taksama chaču padziakavać advakatkam Alaksandry Jasinskaj i Hańnie Macijeŭskaj, jakija pryviali da hetaha pośpiechu. Siońniašni dzień — dokaz taho, što spraviadlivaść moža pieramahčy, a salidarnaść — heta siła. Viera, Andrej, ja vielmi rada, što vy možacie budavać svaju budučyniu tut, u Polščy!»
-
Statkievič zaklikaŭ biełarusaŭ nie malicca na movie RPC i pisać na pomnikach pa-biełarusku
-
«Pajšoŭ z žyćcia» były lohkaatlet Alaksiej Lelin. Jamu było 48 hadoŭ
-
«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy
Ciapier čytajuć
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
Kamientary