Śviet55

Adzin ź niamieckich restaranaŭ uklučyŭ u mieniu miasa janota

Šef-kuchar restarana Lindeneck u niamieckim horadzie Viejmary Štefan Chaasenhir kala dvuch hadoŭ tamu padčas rybałki ŭbačyŭ janota i zacikaviŭsia, jaki jon na smak. A jak paspytaŭ sam — to vyrašyŭ častavać i inšych, piša Deutsche Welle.

Pakolki siabar kuchara zajmajecca palavańniem, Štefan paprasiŭ addać jamu adnaho z padstrelenych janotaŭ. Chaasenhir, jaki ŭ štodzionnym žyćci sam źjaŭlajecca viehietaryjancam, pryhatavaŭ žyviolinu na hryli i, pavodle jaho słoŭ, zastaŭsia vielmi zadavoleny vynikam.

Paśla hetaha kuchar vyrašyŭ dadać janocinu ŭ mieniu restarana. Užo prykładna hod naviedvalnikam Lindeneck prapanujuć, u pryvatnaści, janocinu ŭ vyhladzie kumpiaka i burhieraŭ. Kumpiak dobra pasuje dla tušeńnia, a śpinu, šyju i łapatki kuchar raić smažyć na hryli abo vykarystoŭvać dla hulašu. Na jaho dumku, da miasa varta dadavać vostryja śpiecyi, a na harnir padavać klocki ci advarnuju bulbu.

Niezvyčajnaja prapanova pryciahvaje ŭ Viejmar turystaŭ ź inšych rehijonaŭ Hiermanii. Letaś restaran pierapracavaŭ bolš za 400 kiłahramaŭ janociny. Akramia taho, šef-kuchar pravodzić majstar-kłasy, dzie achvotnych vučać hatavać heta miasa.

Chaasenhir śćviardžaje, što nabyvaje janocinu tolki ŭ znajomaha palaŭničaha. Pierad tym jak trapić na kuchniu, tuša abaviazkova prachodzić pravierku na trychinieloz — niebiaśpiečnaje parazitarnaje zachvorvańnie. Jaje nieabchodna śpiecyjalna dastavić u vieterynarnuju słužbu z zachavańniem usich patrabavańniaŭ i paśla zabrać adtul. Tolki pry stanoŭčym vyniku pravierki miasa dazvalajuć vykarystoŭvać u ježu.

Pavodle danych Ekałahičnaha palaŭničaha tavarystva, ciapier u ziamli Ciurynhija, dzie znachodzicca Viejmar, palaŭničyja zdabyvajuć prykładna ŭ 28 razoŭ bolš janotaŭ, čym u 2000 hodzie. Janoty stanoviacca zdabyčaj prykładna ŭ vosiem razoŭ čaściejšaj za zajcoŭ.

U tavarystvie ličać, što papularyzacyja straŭ ź janociny i kulinarnych majstar-kłasaŭ moža pieratvaryć janotaŭ z prablemy dla palaŭničych haspadarak u zapatrabavany charčovy pradukt.

Kamientary5

  • Baradzied
    24.08.2026
    A mnie nravitsia domašniaja kołbasa iz śvininy. Palčiki obližieš. Možno i horiačieho kopčienija, i zapiečiennaja.
  • jenoty-biežiency
    24.08.2026
    ta jenoticha-nielehałka, čto pribyła iz SŠA v Biełaruś, znała, kakije Jevropiejskije strany nado iźbiehať) Skoro nado ožidať jenotov-biežienciev iz Hiermanii )
  • Josik
    24.08.2026
    A mo nie chłusić łukašenka, kali kaža, što ŭ ich jeści niama čaho, soli, zapałak, śvinina nie smačnaja (čytać nie ŭmiejuć na movach tutejšych, janotaŭ dy andatry pajeli, a ličać, što parasia).

Ciapier čytajuć

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody1

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody

Usie naviny →
Usie naviny

Vybuchnuŭ i zahareŭsia Amurski hazachimičny kompleks na miažy z Kitajem za 6500 kiłamietraŭ ad Ukrainy2

Ci možna ŭ Irłandyi zamović viačeru pa-irłandsku? Ekśpierymient błohiera, jaki staŭ virusnym22

U centry Minska pradajuć kvateru z ułasnym śmiećciepravodam1

Pamyłka pry pavarocie: u Minsku sutyknulisia dva hruzaviki MAZ i Mercedes

Dopyty i pahrozy. Što adbyvajecca sa studentami EHU paśla pryznańnia ŭniviersiteta «ekstremisckim»7

Administracyja Trampa źbirajecca adklikać 200 tysiač turystyčnych viz u tych, chto pryjechaŭ pa ich u krainu i paprasiŭ prytułak4

Biełarusy pryvieźli z Kapienhahiena «kryž karalevy Safii». Historyki nazyvajuć jaho bižuteryjaj za 4000 jeŭra15

U Kupałaŭskim teatry rasijskija režysiory praviaduć tvorčuju łabaratoryju, u jakoj abiaruć śpiektakl dla repiertuaru12

Kab zachavać pieršy radok u suśvietnym tenisie, Arynie Sabalency treba tolki pieramahać na US Open11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody1

Stała viadomaja asoba rabočaha «Biełaruśkalija», jaki zahinuŭ pry abrušeńni hornaj parody

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić