Nie treba ŭsprymać pastupovaść jak słabaść. Heta adziny realny šaniec dla Biełarusi
U pamiać pra Alaksandra Milinkieviča Zianon Paźniak napisaŭ, što toj byŭ «prychilnikam miakkaj siły, pastupovaści i kampramisu». Adznačyŭšy dobryja spravy Milinkieviča, takija jak biełaruski patryjatyzm, spryjańnie adukacyi i kultury, jahony šlach Paźniak usio ž nazvaŭ supiarečlivym. Adkinuŭšy iluzii, ja liču, što heta adziny mahčymy šlach dla Biełarusi, piša ŭ fejsbuku žurnalist Dźmitryj Hurnievič.

Biełaruskaja siła zaŭsiody była ŭ dypłamatyi, kiemlivaści i mudraści. I sam Paźniak tut vydatny prykład. Damahčysia niezaležnaści 25 žniŭnia 1991 hoda stała mahčymym nie dziakujučy «viešańniu kamunistaŭ», a kiemlivaści Biełaruskaha Narodnaha Frontu. Kamunistaŭ nie bili ŭ Avalnaj zale, a pierakonvali i prasili, karystalisia momantam ich strachu i razhublenaści.
Va ŭspaminach Paźniaka jość epizod, kali deputat BNF Hołubieŭ abraziŭ słovam deputata-kamunista Kačana. Paźniak imhnienna adpraviŭ Hołubieva prasić prabačeńnia ŭ Kačana, bo jon viedaŭ, što biez hałasoŭ kamunistaŭ Viarchoŭny Saviet, u jakim ich bolšaść, nijakaja Biełaruś niemahčymaja.
Alaksandr Milinkievič byŭ va ŭładzie ŭsiaho 6 hod, z 1990 da 1996-ha. U jaho jość šmat zasłuh: i biełaruskija škoły, i pomniki architektury, nazvy vulic, katalickaja duchoŭnaja sieminaryja i šmat inšaha. Zrabić heta možna było tolki dziakujučy kampramisam, pastupovaści i miakkaj sile.
Usio, što było tałkovaha ŭ Biełarusi za apošnija dziasiatki hadoŭ, rabiłasia takimi ludźmi ŭnutry sistemy abo apantanymi biełarusami, jakim takija ludzi davali zialonaje śviatło. Jany byli i buduć, niahledziačy na lubyja čystki. I za takich ludziej treba trymać kułaki. Bo mienavita dziakujučy im Biełaruś dychaje, chaj sabie i dziakujučy štučnaj vientylacyi lohkich.
U savieckaj Biełarusi takich było vobmal, a va Ukrainie bahata. I mienavita jany tam spryjali bolšaj nacyjanalnaj śviadomaści narodu. Ci byŭ hety šlach supiarečlivym? Viadoma. U hety ž čas ukrainskich dysidentaŭ vysyłali ŭ łahiery Sibiry. A ci była alternatyva? Nie.
Žyćcio składaniejšaje, čym čorna-biełaja škała.
Kali b u Biełarusi było bolš nacyjanał-kamunistaŭ, Zianonu Paźniaku nie daviałosia b u 1980‑ia rabić raskopki Daminikanskaha kaścioła i kansiervavać jaho reštki abo baranić Niamihu ad źniščeńnia. Jany b stajali na svaich miescach. U Litoŭskaj SSR tak i było, tamu zamak u Trokach adnaŭlali ŭžo ŭ 1960-ja, kali Mašeraŭ zahadaŭ niščyć mienski stary horad.
Biełarusy — nie pra zachop budynkaŭ i ŭzbrojeny supraciŭ. Jany pra łohiku i chałodny raźlik. Aściarožnym ludziam pastupovaść zaŭsiody bližej.
Kali prymałasia Treciaja ŭstaŭnaja Hramata BNR, ludzi spračalisia da ranicy. Łuckievič išoŭ na kampramisy, bo viedaŭ, što bieź ich ničoha nie atrymajecca. Paźniak u 1991‑m i nastupnyja hady ŭ VS taksama byŭ realistam, tamu i damohsia mnohaha.
Alaksandr Milinkievič nie zdoleŭ by ničoha bieź miakkaj siły. Nie treba ŭsprymać pastupovaść jak słabaść. Vyhladaje, što heta adziny realny šaniec dla Biełarusi.
Pravieści Alaksandra Milinkieviča ŭ apošni šlach pryjšli sotni biełarusaŭ
Prezident Polščy paśmiarotna ŭznaharodziŭ Alaksandra Milinkieviča
U Varšavie raźvitvajucca z Alaksandram Milinkievičam FOTAREPARTAŽ
«Sa šlachietnaj dušoj, ale nievierahodna ścipły». Viadomyja biełarusy ŭspaminajuć Milinkieviča
«Pravał, dumaju. Kapiec». Sieviaryniec raskazaŭ, jak Milinkievič skaryŭ viaskoŭcaŭ dy lesavikoŭ na samaj miažy z Rasijaj
Milinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj
Kamientary
Čas hulaje za nas, imieryja djabła pamiraje. Dziakuj NN, i Kali łaska bolš intelektualna- Biełaruskaha stamiŭ žoŭty boteks maskoŭskaj impieryi.