Nie ŭsio žyćcia jaho zvali Najk Barzoŭ — da peŭnaha momantu byŭ jon Mikałaj Baraška, adnak paśla adpraviŭsia ŭ pašpartny stoł i źmianiŭ imia.
Łošadka
Hałoŭnaje dasiahnieńnie Barzova — jon pieršy ŭ Rasii, chto praśpiavaŭ pa radyjo słova «kakain». Što praŭda, na biełaruskim radyjo, viadomuju pieśniu pra «łašadku» krucili ŭ troški adfarmatavanaj viersii — zdahadajciesia, jakoje słova źnikła?
Vierchom na źviezdie
Odna Ona
Najk Barzoŭ nie vybiŭsia ŭ novuju chvalu rasijskaha roka — jon nie Łahucienka, nie Arbienina i nie Ziemfira. Čamu? Bo pierapynki ŭ albomach Barzova zajmajuć časam vosiem hod, a kudy jaho zaniasie dalej, viedaje tolki jon sam — u siaredzinie nulavych hadoŭ, jon raptoŭna pačaŭ śpiavać na kancertach uvieś apošni albom The Doors — voś zachaciełasia prosta, a paśla vypuściŭ albom, jaki dla radyjo nadta składany, a dla amataraŭ tvorčaści — abaviazkovy.
Vierchom na źviezdie
A na svajo
Kamientary