MIASTEČKA ZA 100 HADOŬ
Śpiridonov M. Zasłavl v XVI v. — Miensk: Dziaržaŭny historyka-kulturny zapaviednik «Zasłaŭje», 1998 — 95 s.: ił. — Nakład 100 as.
Apošnim časam ŭsio čaściej źjaŭlajucca knihi pa historyi, nakład jakich — 100 asobnikaŭ. Peŭna, heta nia śviedčyć pra abyjakavaść čytača da tematyki. Pryčyna ŭ mahčymaściach knihavydaŭcoŭ i aŭtaraŭ, jakija časam układajuć u vydańnie ŭłasnyja srodki. Treba padziakavać im i paškadavać, što najkaštoŭnyja vydańni nie zadavolać popytu ŭsich cikaŭnych. Heta možna skazać i pra brašuru viadomaha historyka Michaiła Śpirydonava pra Zasłaŭje XVI st. Horad viadomy, z bahataj historyjaj, miesca šmatlikich ekskursijaŭ, znakavy horad našaj historyi. I voś majem taki mizerny nakład. Nahadajem, što papiaredniaja kniha pra Zasłaŭje archieolaha Juryja Zajca «Zasłaŭje ŭ epochu feadalizmu» vyjšła ŭ 1995 hodzie nakładam nie našmat bolšym — tolki 550 asobnikaŭ. Brašura M.Śpirydonava, jak padkreślivaje i sam aŭtar, napisanaja jak svojeasablivy praciah knihi Ju.Zajca, kab «bolš poŭna i kankretna aśviatlić niekatoryja važnyja pytańni historyi Zasłaŭja XVI st.», a mienavita — «historyju Zasłaŭja ŭ suviazi ź losam jaho ŭładalnikaŭ — pradstaŭnikoŭ šlachieckich rodaŭ kniazioŭ Žesłaŭskich i panoŭ Hlabovičaŭ u XVI st.».
Brašura maje aryhinalnuju strukturu i składajecca z tekstu «Žasłaŭ Žesłaŭskich i Hlabovičaŭ», kroniki Zasłaŭja za 1547-1613 h., novaj redakcyi recenzii aŭtara na knihu Ju.Zajca; u dadatku źmieščany piać jurydyčnych dakumentaŭ pra majontak Zasłaŭje za 1558-1583 h., majecca niekalki fotakopijaŭ ich staronak, karta Biełarusi z paznačanymi na joj asnoŭnymi majontkami Jana Janaviča Hlaboviča, malunki z hierbaŭ, vyjava podpisu, dźvie hienealahičnyja tablicy. Brašura ŭtrymlivaje vializny faktyčny materyjał, bolšaść faktaŭ upieršyniu źjaviłasia na staronkach druku. Jak i inšyja pracy M.Śpirydonava, jaje vyznačajuć vyvieranaść faktaŭ, skrupuloznaść, abhruntavanaść vysnovaŭ, ahułam kažučy, akademizm, jaki davoli redka sustrakajecca ŭ našych akademičnych vydańniach. Błaha, što aŭtarski akademizm adliŭsia ŭ frazu «tak zvanaja nacyjanalna-dziaržaŭnaja kancepcyja historyi Biełarusi staroha mitu pierašapačatkovaj biełaruskaj nacyjanalistyčnaj histaryjahrafii». Štampy takoha kštałtu doraha abyšlisia našaj navucy.
Siarod roznych prablem aŭtar zakranuŭ vielmi važny pryncyp histaryzmu ŭ pieradačy asabovych imionaŭ. Prablemu hetuju nia možna vyrašyć absalutna. Sapraŭdy, čamu ciapier nazvu horadu my pišam jak «Zasłaŭje»? Adkazu niama. U letapisach śpiarša sustrakajem formu «Iziasłavl», paśla «Ižiesłavl», u dakumentach XVI st. —»Žasłav», «Žasłavl», «Žosłav», « Žosłavl», «Žiesłav», «Žiesłavl», «Zasłav», «Zasłavl», «Zasłavje». A zaćvierdziłasia ŭsio ž apošniaja forma. Tolki jak pisać u histaryčnych pracach? Zhodna z pryncypam histaryzmu M.Śpirydonaŭ krytykuje Ju.Zajca za parušeńnie hetaha samaha pryncypu dla XVI-XVII st., bo toj vykarystoŭvaŭ tolki nazvu «Zasłavl». Ad siabie zaznačym, što va ŭsich hetych sprečkach adyhryvaje rolu i mova historyka. Svaje pracy Ju.Zajac i M.Śpirydonaŭ napisali na rasiejskaj. A jak pisać tym, chto abraŭ biełaruskuju? Jak ni napišaš pa-biełarusku, hetaja forma budzie adroźnivacca ad piśmovaj biełaruskaj formy XVI st. Na hety kont M.Śpirydonaŭ viadzie daŭniuju dyskusiju ź «Biełaruskaj Encyklapedyjaj». Daśledčyk maje arhument, što «biełarusizacyja» daŭnich hieahrafičnych nazvaŭ istotna skažaje «histaryčnyja formy napisańnia» bolšaści taponimaŭ. A ci skaziła «biełarusizacyja» histaryčnyja formy vymaŭleńnia tych taponimaŭ? Peŭna, sami «histaryčnyja formy napisańnia» skažali vymaŭleńnie tahačasnych nazvaŭ. A jak sučasnaja biełaruskaja mova aryjentujecca na vymaŭlenčuju praktyku, dyk moža, nijakaha skažeńnia nie adbyvajecca?
Krytykavać roznych daśledčykaŭ možna i za ichnuju prychilnaść da peŭnych formaŭ nazvaŭ. Ale tyja zaŭsiody mohuć znajści arhumenty na svaju karyść. U hetym vypadku prablema cikavaja tym, što akramia miastečka Zasłaŭja isnavaŭ kniaski rod, proźvišča jakoha pa-sučasnamu pišacca jak Zasłaŭskija. U krynicach XVI st. ich nazyvajuć «Žasłavskije», «Žiesłavskije», «Žosłavskije». U lubym vypadku, kali ŭ dakumencie jość «Žiesłav», to adpaviedna sustrakajem formu «Žiesłavskije», a kali «Žosłav» — «Žosłavskije». Takoj lohiki nie staje ŭ brašury, dzie sustrakajem raździeł «Žosłav Žiesłavskich», a na vokładcy —»Zasłavl».
Asablivuju cikavaść vyklikaje źmieščany ŭ brašury dakument XVI st., dzie padajecca radavod viadomaha panskaha rodu Hlabovičaŭ. Zvyčajna daśledčyki ŭvažajuć jaho za słavianski i pravasłaŭny z pachodžańnia, sychodziačy ź imia rodapačatnika Hleba Viaževiča, jaki žyŭ u siaredzinie XV st. Zhodna z dakumentam, Hlabovičy pachodziać ad litoŭskaha bajaryna Manivida. Mahčyma, tak i było, adnak dakładnaść znojdzienaha dakumenta sumnieŭnaja, bo Hleb u im nazvany jak Hlabovič Viaževič Manivid. Adnak možna padabrać dovady, jakija b tłumačyli nadańnie pravasłaŭnaha imia pradstaŭniku katalickaha rodu: takoje mahło zdarycca paśla Kanstanckaha saboru 1414-18 h., kali ŭ kołach tahačasnaha hramadztva peŭny čas panavała ejfaryja ad złučeńnia pravasłaŭnaj i katalickaj cerkvaŭ. Z druhoha boku — katalik z pravasłaŭnym imiem — źjava vyklučnaja ŭ biełaruskaj historyi. Ale jakich tolki cudaŭ jana nie chavaje.
Valery Paźniakoŭ
Kamientary