Z sadka ŭ vojska
Siamihadovamu mienčuku Alesiu Stafiejčuku pryjšła pozva z vajenkamatu. Zdaryłasia heta ŭ kancy lutaha, a nahoda raskazać pra niečakanuju pozvu źjaviłasia ŭ Alesievych baćkoŭ napiaredadni 1 krasavika: u sanatornych jaślach-sadku, kudy chodzić chłopčyk, paprasili prynieści jakija-niebudź zabaŭnyja ekspanaty dla śviatočnaj naścienhazety.
Aficyjnuju papieru, što ŭpryhožyła samatužnaje vydańnie, padpisaŭ rajvajenkam Maskoŭskaha rajonu Miensku pałkoŭnik Jafremaŭ. U hadavanca jaślaŭ-sadu zaprasili pašpart, čatyry fatahrafii, daviedku ź miesca raboty abo vučoby, charaktarystyku, daviedku z ŽESu i medycynskuju knižku z pryščepkami. Usie hetyja dakumenty pradstavić było niemahčyma, tamu, niahledziačy na ščyraje žadańnie Alesia adpravicca pasłužyć u vojska, pachod u vajenkamat daviałosia adkłaści da lepšych časoŭ.
Nieŭzabavie paśla taho, jak sprava nabyła rozhałas, pryčynu pamyłki vyśvietlili. Niesapraŭdnyja źviestki ŭ vajenkamat dała adna ź lačebnych ustanoŭ, pasłuhami jakoj karystaŭsia Aleś. Zrešty, pamyłka hałoŭdoktara była nie takaja ŭžo i hrubaja: jon schibiŭ usiaho z adnoj ličbaj, ukazaŭšy ŭ jakaści hodu Alesievaha naradžeńnia 1985-y zamiest 1995-ha. A pračuchanku praz heta atrymali rabotniki vajenkamatu, jakija palenavalisia pravieryć atrymanuju infarmacyju ŭ ŽESie.
Pavodle “Sovietskoj Biełoruśsii”
Kamientary