Mody55

Hienieralny dyrektar Levi's prapanuje prymać duš u džynsach, kab vyratavać płanietu

Raniej hienieralny dyrektar adnoj z samych viadomych u śviecie kampanij pa vytvorčaści denimu adznačaŭ, što ŭvohule nie myje džynsaŭ, ale ciapier udakładniŭ svoj rasparadak dnia.

Fota: vecteezy

Kali ŭ vas jość vostraja nieabchodnaść pamyć džynsy, to hienieralny dyrektar Levi Strauss Čyp Bierh (Chip Bergh) raić spažyŭcam prymać duš nie zdymajučy ich ci jašče lepš — abmiežavacca tolki miascovaj čystkaj. Bierh miarkuje, što paźbiahańnie vykarystańnia pralnaj mašyny nie tolki pryniasie karyść navakolnamu asiarodździu, ale i pradoŭžyć termin słužby vašych džynsaŭ.

Spadar Bierh kaža, što na vytvorčaść džynsaŭ idzie tona vady, pałova jakoj vykarystoŭvajecca ŭ čas vyroščvańnia bavoŭny, a druhaja pałova — spažyŭcami, jakija kidajuć svaje džynsy ŭ pralnuju mašynu. Tamu kali jon pralje što-niebudź na džynsy, to zamiest pralnaj mašyny jon čyścić heta miesca ŭručnuju. Ale kali patrebna bolš dbajnaja čystka, to jon myje ich pad dušam.

Heta značyć, što nieabchodna iści ŭ duš u džynsach i myć ich z myłam hetak ža, jak vy myjecie cieła, ale tolki kali jany majuć sapraŭdy ŭžo «ahidny» vyhlad. Bierh śćviardžaje, što ŭ toj čas jak ludzi, naprykład, u ZŠA rehularna myjuć džynsy, u inšych rehijonach śvietu ich nie myjuć hadami, što, biezumoŭna, lepš dla navakolnaha asiarodździa.

Daśledavańni pakazvajuć, što zabrudžvańnie ad džynsavaj tkaniny całkam realnaje i adbyvajecca prosta ciapier. Tak, navukoŭcy paviedamlajuć, što mikravałokny vyciakajuć z pralnych mašyn u reki, aziory i akijany pa ŭsim śviecie. Daśledčyki jašče nie viedajuć, nakolki drenna heta ŭpłyvaje na dzikuju pryrodu i navakolnaje asiarodździe. Aŭtary daśledavańnia, apublikavanaha ŭ Environmental Science and Technology Letters kažuć, što, niahledziačy na ​​toje, što denim zrobleny z naturalnaha materyjału (bavoŭny), jon utrymlivaje chimikaty.

Niahledziačy na ​​toje, što daśledavańni paćviardžajuć arhumienty spadara Bierha suprać myćcia vašych brudnych džynsaŭ u pralnaj mašynie, heta nie admianiaje taho fakta, što bakteryi buduć praciahvać žyć na džynsach navat paśla dušu. Bierh prapanuje zamarozić džynsy, kab pazbavicca pachu i źniščyć bakteryi, ale nie ŭsie zhadžajucca, što heta dapamoža.

Gizmodo cytuje Styviena Krejha Kery, ekśpierta pa zamarožanych mikrobach z University of Delaware: «Možna padumać, što kali tempieratura apuścicca značna nižej za tempieraturu čałaviečaha cieła, jany nie vyžyvuć, ale na samaj spravie mnohija vyžyvuć. Mnohija ź ich prystasavanyja da vyžyvańnia pry nizkich tempieraturach».

Ekśpiert prapanuje abo pavysić tempieraturu da 121°C minimum na 10 chvilin abo prosta pamyć ich. Kaniešnie, čym mienš vady vy vykarystajecie pry hetym, tym lepš. Tamu nastupny raz, kali budziecie kidać vašu paru džynsaŭ u košyk dla brudnaha adzieńnia, padumajcie jašče raz: moža, hetuju plamu možna admyć pry dapamozie zvyčajnaha myła i źmienšyć kolkaść vady i elektryčnaści, jakaja budzie vykarystanaja padčas myćcia. Tak vy dapamožacie źbierahčy navakolnaje asiarodździe.

Kamientary5

  • Bob
    19.10.2023
    Šierchan,
    niet
  • Minak
    19.10.2023
    Cikava, a z duša vałokny kudy ściakajuć? I ci sprabavaŭ spadar paličyć, kolki vady raschodujecca na toj i druhi praces? Mnie zdajecca, što heta paprostu pijar-chod.
  • mima
    19.10.2023
    mikrovołokna chłopka, bła-bła-bła, zahriaźniajut okružajuŝuju sriedu..
    Eto ty, moj chorošij, pro płastik ničieho nie słyšał jeŝie

Ciapier čytajuć

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ10

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Panama nazvana najlepšaj krainaj dla žyćcia i pracy dla ekspataŭ5

Palaŭničyja na Ałtai zabili 12 miadźviedziaŭ paśla napadu adnaho na turystku10

Ukraina ŭviała sankcyi suprać stvaralnikaŭ «Mašy i Miadźviedzia»3

U Vilni vypraboŭvali elektrobus daŭžynioj 25 mietraŭ2

Sabalenka zachavała pieršy radok u suśvietnym tenisie1

Rekordnaje abmialeńnie Dunaja ahaliła padmurki mosta impieratara Kanstancina Vialikaha — najdaŭžejšaha mosta antyčnaści1

Stała viadoma, čyje pareštki znajšli biełaruskija turysty ŭ harach Kazachstana1

Most praź Śvisłač kala płoščy Pieramohi adkryjuć paśla ramontu da kanca žniŭnia

Kijeŭ rychtavaŭ druhoje «Pavucińnie» suprać aeraportaŭ Maskvy, ale płan spynili9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ10

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić