Zdaroŭje11

Chruścieć palcami — heta škodna ci nie?

Chrabuścieć palcami škodna dla sustavaŭ i moža pryvieści da artrytu — heta mierkavańnie isnuje šmat dziesiacihodździaŭ. Voś što kaža navuka, piša BBC.

Fota: vecteezy.com

Niezvyčajny ekśpierymient pravioŭ amierykanski miedyk Donald Anhier. U dziacinstvie jon časta čuŭ ad maci i inšych svajakoŭ, što zvyčka chrabuścieć palcami skončycca artrytam. Tamu jon vyrašyŭ pravieryć heta na sabie.

Na praciahu 50 hadoŭ Anhier chrabuścieŭ palcami tolki levaj ruki — nie mienš za dva razy na dzień. Pravuju ruku jon nie čapaŭ, kab potym paraŭnać stan sustavaŭ. U 72 hady jon zrabiŭ renthien abiedźviuch ruk. Akazałasia, što prykmiet artrytu nie było ni na adnoj ruce, a prykmietnaj roźnicy pamiž imi taksama nie vyjavili.

Praŭda, paŭnavartasnym navukovym daśledavańniem hety ekśpierymient nazvać nielha, bo jaho ŭdzielnikam byŭ tolki sam Anhier.

Adkul biarecca hety huk

Kali čałaviek zhinaje abo raściahvaje palec, unutry sustava źmianiajecca cisk. U sinavialnaj vadkaści ŭtvarajucca hazavyja burbałki, i ich rezkaje łopańnie stvaraje charakternaje chrabuścieńnie.

Artryt ad hetaha nie raźvivajecca

Daśledavańni nie vyjavili suviazi pamiž zvyčkaj chrabuścieć palcami i asteaartrytam.

U adnym z daśledavańniaŭ navukoŭcy paraŭnali pažyłych ludziej, jakija rehularna chrabuścieli palcami, z tymi, chto hetaha nie rabiŭ. Častata dehienieratyŭnaha artrytu ŭ abiedźviuch hrupach była prykładna adnolkavaj.

Inšaje daśledavańnie, u jakim udzielničali 215 pacyjentaŭ z asteaartrytam, taksama nie vyjaviła suviazi: ni častata, ni praciahłaść hetaj zvyčki na praciahu žyćcia nie ŭpłyvali na ryzyku zachvareć.

Nie paćvierdziŭsia i mif pra toje, što ad chrabuścieńnia słabieje chvat. Adno staroje daśledavańnie sapraŭdy pakazała takuju suviaź, ale paźniejšyja daśledavańni jaje nie paćvierdzili.

Ale traŭmavać sustaŭ usio ž možna

Zvyčajnaje chrabuścieńnie palcami ličycca adnosna biasškodnym. Adnak kali čałaviek sprabuje atrymać hučny chrust, užyvajučy vialikuju siłu abo nadta rezka, to možna paškodzić sustaŭ, źviazki ci suchažylli.

Asabliva aściarožnymi śpiecyjalisty rajać być z šyjaj. Rezkaje i mocnaje chrabuścieńnie šyjaj moža pryvieści da surjoznych traŭmaŭ.

Kali razam z chrabuścieńniem źjaŭlajucca bol abo aciok — varta źviarnucca da ŭrača.

A admaŭlacca ad zvyčki tolki z-za strachu pierad artrytam niama nieabchodnaści. 

Źjava heta davoli raspaŭsiudžanaja: pavodle daśledavańniaŭ, ad 20 da 50% ludziej majuć takuju zvyčku. Šmat kamu padabajecca toje pačućcio, jakim chrabuścieńnie supravadžajecca.

Kamientary1

  • Košty raspracoúki lekaú
    12.08.2026
    heta myšcy

Ciapier čytajuć

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Usie naviny →
Usie naviny

«Usie, chto chacieŭ, pracu znajšli». Jak žyvuć biełaruskija ajcišniki ŭ Łatvii4

Vialikabrytanija i Francyja pieradajuć Ukrainie sakretnyja danyja dla vytvorčaści kryłatych rakiet SCALP. Dla Krymskaha mosta?11

Mužčyna dumaŭ, što znajšoŭ dobruju vakansiju na naftavaj płatformie ŭ Narviehii, ale straciŭ hrošy

«Kładziom na sumleńnie!» Čym žyvie Vadzim Hałyhin12

«Ukraina inšaja i svajho nie addaść». Zialenski pavinšavaŭ krainu z Dniom niezaležnaści5

Arcybiskup Kandrusievič viarnuŭsia da słužby paśla miesiaca lekavańnia2

«Palot zamiest piaci hadzin zaniaŭ dziesiać». Siamja futbalista Alaksandra Hleba nie biez pryhod dalacieła da Stambuła12

Na rynku jość niezvyčajnaja alternatyva studyjam i brežnieŭkam. Što takoje biznes-apartamienty, jakija ŭ ich plusy i minusy1

Payoneer zakryvaje akaŭnty biełarusaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić