Pry ŭjeździe ŭ viosku Novaja Myš padarožnikaŭ vitaje… myš FOTAFAKT
Na art-abjekt, pastaŭleny na ŭjeździe ŭ viosku Novaja Myš Baranavickaha rajona, źviarnuli ŭvahu ŭ sacsietkach.

Upieršyniu ŭ archiŭnych dakumientach pasielišča Myš zhadvajecca ŭ 1‑j pałovie XV stahodździa jak siało Navahradskaha pavieta. Nazva jaho pachodzić nie ad žyvioliny myšy, a ad rečki Myšanka, na jakoj vioska staić.
Što da samoha hidronima, to jaho asnova myš-, jak časta byvaje ŭ Biełarusi, vidać, nie słavianskaja, a bałckaja. U jakaści kankretnych słoŭ, ad jakich nazva rečki mahła pajści, u pracesie ŭžyvańnia značna transfarmavaŭšysia, nazyvajecca takija prysutnyja ŭ ciapierašniaj litoŭskaj movie, jak maža (małaja) ci miškas (les).
Možna sustreć taksama narodnuju lehiendu, nibyta ŭ hetych krajach niekali žyŭ bajaryn Myška, dačka jakoha ŭtapiłasia ŭ race i paśla taho tuju nazvali ŭ pamiać pra jaje. Ale, jak i pieravažnaja bolšaść datyčnych tapanimiki i hidranimiki narodnych lehiendaŭ, nijakaha navat uskosnaha paćviardžeńnia ŭ histaryčnych krynicach hetaja viersija nie maje.
U Salihorsku adkryli art-abjekt «U imia žančyny ŭ Biełarusi» FOTAFAKT
U Breście adkryli murał «Partyzany Brestčyny». Heta ŭžo čaćviorty padobny abjekt u horadzie
U centry Bresta pastaviać hihanckija vahi ź niezvyčajnymi adzinkami vymiareńnia
U Breście pastavili skulpturu «Ściah nad rejchstaham» FOTAFAKT
Ciapier čytajuć
«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks
Kamientary
Tak po-siektantski, po-dambasianski.
Tie tožie kuvałdami šildy śbivali.