Stohadovy draŭlany młyn u vioscy Šyjki na Kleččynie zarastaje burjanom. Koliś na im była šylda, što nahadvała, što draŭlany młyn – pomnik narodnaha dojlidztva, pabudavany naprykancy XIX stahodździa.
Stohadovy draŭlany młyn u vioscy Šyjki na Kleččynie zarastaje burjanom. Koliś na im była šylda, što nahadvała, što draŭlany młyn – pomnik narodnaha dojlidztva, pabudavany naprykancy XIX stahodździa.
Hod tamu źjaviŭsia ŭkaz, pavodle jakoha ŭźviedzienyja da 1985 hodu pabudovy možna pradavać biez atrymańnia techpašpartu i rehistracyi ziamielnaha ŭčastka. Kali ž haspadary siadziby pamierli i na ich spadčynu niama pretendentaŭ, to sielsaviet maje prava rasparadžacca hetaj majomaściu. Ale najčaściej damy i haspadarčyja zbudavańni zhrabajuć u jamy buldozery...
Staršynia Biełaruskaha sajuzu narodnych majstroŭ Jaŭhien Sachuta raskazvaje pra jaho ŭnikalnaść. Tak, u jakaści mechanizmu tut skarystanaja draŭlanaja systema pieradajučych kołaŭ i šaścierniaŭ. Asnova stacyjanarnaja, a vierchni jarus zavieršany pavarotnym šatrom. Da 1975 hodu na im byli čatyry kryły. Karkasnaja kanstrukcyja młyna ašalavanaja.
82-hadovaja žycharka vioski Šyjki Hanna Cimaviec nahadvaje, što haspadarom vietraka byŭ Iosif Znatkievič. Sa słovaŭ babuli, u vieraśni 1939 hodu saviety adabrali młyn, a Znatkieviča ź siamjoj vyvieźli na poŭnač Rasiei. Spadar Cimaviec i siońnia admaŭlajecca nazvać Znatkieviča kułakom, kaža: «Byŭ dobry žydok, havarki i vietlivy».
U Hałynkaŭskim sielsaviecie, pad uładaj jakoha vioska Šyjki, daviedvajusia, što ludziej z proźviščam Znatkievič ciapier u śpisach žycharoŭ niama.
Staršynia Mikałaj Bujviła padkazaŭ: pachavańni hetaha rodu jość na mohiłkach u lesie za vioskaj. Dabraŭsia tudy i zrazumieŭ, čamu sielsavietčyk nie pažadaŭ naviedać pahost razam. La troch dziasiatkaŭ mahiłaŭ valajucca złamanyja vietram drevy. Pobač – śmiećcie i razvaliny kaplicy. Unutry byłaja śviatynia zarasła dzikim lesam.
Adšukvaju mahiły Iosifa, Samuiła, Ivana Znatkievičaŭ i ichnych žonak – Maryi, Volhi, Haliny.
Nadpisy na kamianiach śviedčać, što Iosifu Znatkieviču ŭdałosia zaścierahčysia ad śmierci ŭ stalinskim HUŁAHu. Na Baćkaŭščynie ad 1953 hodu jon pracavaŭ u laśnictvie i ŭłasnymi rukami zbudavaŭ draŭlany dom. Miascovy kałhas «Kamunar» praciahvaŭ vałodać čužym vietrakom da siaredziny 1970-ch hadoŭ. Paźniej adpała nieabchodnaść ŭ młynie, bo na kałhasnych paletkach ŭradžaj ros mizerny, a na sotkach ludziam zabaraniali siejać zbožža.
Jaki mahčymy los pomnika narodnaha draŭlanaha dojlidztva ŭ vioscy Šyjki? Dyrektarka Kleckaha krajaznaŭčaha muzeja Zoja Minič raić nie budavać iluzijaŭ. Na jaje pamiaci viatrak ź vioski Zalašany pieranieśli dziela zachavańnia ŭ Kleck, ustalavali na bierazie vadaschovišča.
– U im navat było kafe, ale niechta spaliŭ jaho i młyn całkam, – kaža Zoja Minič.
Jana davodzić taksama, što ŭnutry młyn u Šyjkach razrabavany, abšyŭka na ścienach raskidanaja.
Darečy, historyja vioski Šyjki pačynajecca ad pieršaha napaminku ŭ letapisach 1797 hodu. Dalej histaryčnyja chroniki padkazvajuć, što ŭ XIX stahodździ tut było 12 dvaroŭ. U 1920-30-ja hady – 64. U 1953 hodzie – 70. Praz kolki miesiacaŭ nadydzie čarhovy jubilej. Ale kamu śviatkavać? U Šyjkach na siońnia zastałosia 20 žycharoŭ, 30 dvaroŭ pustyja, u tym liku byłoha ŭładalnika młyna Iosifa Znatkieviča.
Fota «Hlobus Biełarusi»
Ciapier čytajuć
«Ja nie bomž, u mianie navat biełyja škarpetki». U Minsku dziaŭčyna z Łuhanska raskłała pałatku prosta ŭ padjeździe šmatpaviarchovika, ustryvožyŭšy žycharoŭ
Kamientary