***
Moj siabar - fizyk. U 1986-m jon zajmaŭsia raspracoŭkaj pryboraŭ, u jakich vykarystoŭvalisia radyjeaktyŭnyja izatopy. Mieŭ admysłovaje abstalavańnie. Była mahčymaść samastojna pravodzić vymiareńni ŭzroŭniu radyjacyi.
A pa telebačańni i radyjo nam kazali, što ničoha vuścišnaha niama, usio ŭ normie. Tady kiraŭnictva krainy zrabiła vybar nie na karyść jaje žycharoŭ. Jany treślisia za svaje skury, za ciopłyja miescy va ŭradzie.
Čarnobyl zhadvajecca, kali naziraješ za apošnimi padziejami ŭ Maskvie. Što było pastaŭlenaje na kartu? Z adnaho boku - Pucin z "interasam" u Čačenii. Ź inšaha boku - žyćci amal tysiačy ludziej u zali, da jakich možna ŭpeŭniena dadać usich žycharoŭ Čačenii. Usio było zroblena na karyść pieršaha. Dahetul nia jduć z hałavy słovy zakładnikaŭ: "Kali łaska, tolki nie pačynajcie šturmu!..", staić pierad vačyma plakat ź pikietu ŭ Maskvie: "Pucin, a što kali b tam byli tvaje dzietki?.."
Intehracyja... Abjadnańnie... Z kim? Navošta? Chiba ž my varjaty? Paškadujem našych dzietak!
Učora na adnym z rasiejskich telekanałaŭ prahučała: "My dastatkova relihijnyja, kab nienavidzieć, ale niedastatkova relihijnyja, kab lubić".
Siarhiej Paŭzun, Miensk
Kamientary