Zdareńni99

«Jon byŭ nie taki» — što kažuć znajomyja pra suicyd pamiežnika z-pad Brasłava

Cieła starejšaha praparščyka Piatra Mahalickaha znajšli ranicaj 3 maja kala ahraharadka Plusy ŭ Brasłaŭskim rajonie. Kažuć, mužčyna zastreliŭsia padčas niasieńnia słužby.

Mahalickamu miesiac tamu spoŭniłasia 40. Jon słužyŭ na pahraničnaj zastavie «Plusy».

Pryčyny zdareńnia nieviadomyja. Znajomyja kažuć, što Mahalicki byŭ spakojnym i ŭraŭnavažanym čałaviekam. Nichto nie čakaŭ, što jon moža pajści na samahubstva. Da taho ž, u Plusach kažuć, nibyta cieła praparščyka znajšli ŭ karjery.

«Dobry, adkazny. Charošy mužyk», — uzhadaŭ pra jaho chłopiec, jaki raniej słužyŭ na zastavie ŭ Plusach.

Mahalicki byŭ starejšym technikam: adkazvaŭ za ramont aŭtamabilaŭ, padrychtoŭku techniki, navučańnie i padrychtoŭku kiroŭcaŭ.

Ale ab prablemach na pracy infarmacyi pakul niama.

I pra prablemach siamji taksama nichto nie čuŭ.

Siamja Mahalickich žyvie ŭ Achremaŭcach — heta vioska ŭ Brasłaŭskim rajonie.

«Jon pra słužbu nikoli nie havaryŭ, — raspaviała «Našaj Nivie» Dzijana Tarun, staršynia Achremavickaha sielsavieta. — Ab prablemach u siamji taksama ničoha nie viadoma. Ale ŭ nas ža vioska — kab štości zdaryłasia, to, chutčej za ŭsio, usie b viedali».

Siamju Mahalickich žančyna charaktaryzuje vyklučna pazityŭna.

«Vielmi dobraja siamja. Vielmi. Nijakich kanfliktaŭ z susiedziami, nijakich prablem z ałkaholem. Piatro zaŭsiody byŭ vielmi pazityŭna nastrojeny, zaŭsiody dapamahaŭ… My ź im havaryli tydzień tamu, abmiarkoŭvali dobraŭparadkavańnie vioski pierad Dažynkami. Piatro paabiacaŭ, što adramantuje i pafarbuje płot… — kaža Tarun. — Žonka jaho taksama dobry čałaviek, pracuje ŭ internacie dla sastarełych. Kab u jaje tam štości zdaryłasia, to my b taksama viedali, bo padtrymlivajem kantakt z načalstvam.

Dy i ŭ škole b pa dzieciach zaŭvažyli b, što ŭ siamji niešta nie toje adbyvajecca. A tut — usio było dobra.

Dzieci ŭ ich charošyja, zaŭsiody dahledžanyja, vučacca dobra, na ŭliku nie stajać. U ich troje: dvoje svaich i adnym jašče apiakujucca, heta dzicia svajakoŭ».

Znajomyja siamji Mahalickich taksama kažuć: kali heta suicyd, to heta vielmi niečakana.

«Jon byŭ spakojny. Uraŭnavažany. Suicyd — heta nie padobna da Piatra. Jon nie moh hetaha ździejśnić, jon byŭ nie taki», — kaža Žanna, znajomaja siamji Mahalickich. 

Kamientary9

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ10

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija ŭłady prakamientavali čutki pra admienu stancyi mietro «Prafsajuznaja»6

Intercars taksama admianiła rejs u Litvu

«Pojas krepaściaŭ» na Danbasie: čamu jon važny dla Ukrainy1

Što adbyvajecca z kvitkami na aŭtobusy ź Minska ŭ Vilniu paśla masavaj admieny rejsaŭ? Heta niešta nienarmalnaje19

Pastaŭki nafty pa naftapravodzie «Družba» ŭ Jeŭropu znoŭ spynilisia3

Kim Čen Yn uznaharodziŭ vajskoŭcaŭ, što vajavali z Ukrainaj8

Chłopiec paskardziŭsia, što praz kałaps na miažy nie moža vyjechać z Varšavy ŭ Minsk. Biełarusy padzialilisia łajfchakami9

Biełarusy ŭ sacsietkach aburajucca, što dekretnicam nibyta płaciać bolš, čym tym, chto chodzić na pracu30

Bum na bikini-strynhi. Heta bodzipazityŭ ci niešta inšaje?28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ10

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić