Najbolšy katalicki fest u Budsłavie, hałoŭnaje śviata režymu (Dzień niezaležnaści ad Eŭropy), medyjaval u Navahradku – tradycyjnyja i ŭvadnačas nie padobnyja da minułahodnich imprezy.
Najbolšy katalicki fest u Budsłavie, hałoŭnaje śviata režymu (Dzień niezaležnaści ad Eŭropy), medyjaval u Navahradku – tradycyjnyja i ŭvadnačas nie padobnyja da minułahodnich imprezy. Budsłaŭski fest byŭ jašče lepš arhanizavany i sabraŭ jašče bolš viernikaŭ, čym letaś. Dzień respubliki vyjšaŭ jašče bolš paŭnočnakarejskim – na parad vyvieli navat maładych u šlubnych strojach. Navahradzkaje śviata – jašče bolš razhulnym, ale pad bieł-čyrvona-biełym ściaham, ź jakim ciapier adnaznačna asacyjujecca ŭsio niezaležnaje – navat kali rasiejskamoŭnaje.
U astatnim leta zastałosia letam. «Bunt», jak niekali pradcieča jaho «Zubr», razmaloŭvaje ścieny i navat asfalt firmovymi lahatypami. U Miensk śledam za moščami śviatoha Mikoły pryvieźli ruku Jana Chryściciela pad achovaj kazakoŭ. Letaś hetaja sonnaja cykličnaść nie vyklikała b takoha ŭnutranaha pratestu. A lubyja prajavy žyvoha myśleńnia, dziejańnia, žyvoj Biełaruščyny – takoj radaści. Paśla hetaje viasny chočacca bolšaha. Chočacca... usiaho.
-
«Siadžu ŭ trusach, zamiarzaju». U sacsietkach vyśmiejali čarhovuju strašyłku ANT pra «zamiarzajučuju Jeŭropu»
-
«Sumuju pa dumcy, što ja nie doma, i pa babulach. Ale nie pa krainie». Manałoh 17‑hadovaj dziaŭčyny
-
Što kažuć Mackievič, Karpaŭ, Čarniaŭskaja i inšyja pra pres-kanfierencyju Babaryki i Kaleśnikavaj
Kamientary