Va ŭmovach tumanu na darohach rezka ŭzrastaje niebiaśpieka avaryi. Voś rekamiendacyi, jak pavodzić siabie ŭ niespryjalnych umovach.
Uklučycie bližniaje śviatło far!
Hałoŭnaje ŭ tumanie, jak i ŭ mnohich inšych situacyjach, — abaznačyć svaju prysutnaść na darozie. Heta značyć pakazać inšym udzielnikam ruchu, što na ich šlachu moža apynucca i vaš aŭtamabil. Pieršaje, što varta zrabić, — uklučyć bližniaje śviatło far i zadnija supraćtumannyja fary, kali jany jość. Śviatło, navat dniom, dazvolić krychu raniej ubačyć aŭtamabil, jaki spyniŭsia napieradzie, i biaśpiečna jaho abjechać. Ale jašče lepš — supraćtumannyja fary, asabliva na darozie nievysokaha kłasa, dzie sustrečnyja transpartnyja patoki nie padzielenyja niejtralnaj pałasoj.
Daśviedčany kiroŭca ŭ tumanie prytrymlivajecca taktyki «kožny sam za siabie». Nie akazvajecca ŭ čaradzie aŭtamabilaŭ, viedajučy, što niedzie ŭ hetym łancuhu zaŭsiody jość słabaje źviano. Nikoli nie raźličvajcie, što kamuści ŭdasca paźbiehnuć nastupstvaŭ łancuhovaj avaryi. Jość, viadoma, šaniec — kali ŭsio napahatovie. Ale dzie harantyja, što tak i budzie?
Pravilna vybirajcie chutkasny režym
Chutkasny režym vyznačajecca dalokaściu bačnaści prajeznaj častki darohi. Pry bačnaści, jakaja adpaviadaje 10 daŭžyniam vašaha aŭtamabila (40-45 mietraŭ), chutkaść pavinna być nie bolš za 50 km/h. Kali dalokaść bačnaści ŭtraja mienš, to chutkaść — nie bolšaja za 25 km/h.
Uklučeńnie avaryjnaj sihnalizacyi
Režym, kali ŭsie ŭkazalniki pavarotu mirhajuć, zabiaśpiečyć vysoki ŭzrovień biaśpieki ŭ tumanie. Pieraryvistaje śviatło prymušaje naziralnika zasiarodzicca na vašym sihnale, kab vyrašyć važnuju zadaču — ruchajecca vaš aŭtamabil abo staić.
Šukajem uzbočynu!
Časam tuman sapraŭdy taki ščylny, što kiroŭca źbivajecca z darohi i navat nie viedaje, dzie ŭzbočyna. Tut taksama moža dapamahčy sihnał pavarotu. Viadoma, toj, z boku jakoha i znachodzicca šukanaja ŭzbočyna. Inšy dapamožny pryjom — pieraklučeńnie śviatła far ź bližniaha na dalniaje. Niekalki takich pieraklučeńniaŭ u patrebnym tempie dapamahajuć zaryjentavacca i adšukać abočynu. Dalniaje śviatło pašyraje na niekalki mietraŭ aśvietlenuju zonu sprava ad aŭtamabila, ale kab pazbavicca ad jaho aślaplalnaha ŭździejańnia, treba tut ža pierajści na bližniaje śviatło, a zatym znoŭ paŭtaryć pieraklučeńnie.
Vymušany prypynak!
Zahłuch ruchavik, spuściła šyna... Słovam, aŭtamabil spyniŭsia. Što rabić? Ad samaj strašnaj avaryi vas adździalajuć, mahčyma, siekundy. Treba nieadkładna padać zaŭvažny sihnał tym, chto jedzie za vami. Heta nieabchodna zrabić u pieršuju čarhu. A tym, chto jedzie nasustrač, — u druhuju čarhu. Lepšaje rašeńnie ŭ našych umovach — mihcieńnie čyrvonych lichtaroŭ.
Samaje lepšaje — adarvacca ad tumanu
Kali jość choć najmienšaja mahčymaść źviarnuć na inšuju darohu, heta — najlepšy vychad. Inšy, taksama niadrenny varyjant, — pajechać nazad, tudy, dzie tumanu niama. Tuman — takaja vialikaja niebiaśpieka, što lepš ź im nie zmahacca, a sastupić.
Ciapier čytajuć
Na aŭtašou ŭ Lidzie ledź nie zahinuŭ adzin z samych znakamitych kaskadzioraŭ Biełarusi — jaho videa sabrali amal paŭmiljarda prahladaŭ. Što ź im ciapier?
Kamientary