Dziasiatka hrandyjoznych mylnych burbałak hodu
Zbroja masavaha źniščeńnia
Najbolšuju «burbałku» hodu puścili Džordž Buš i Toni Błer. Heta infarmacyja pra najaŭnaść zbroi masavaha źniščeńnia ŭ Iraku. Vajnu raspačali, tysiačy ludziej pałažyli, a zbroi Sadamavaj nie znajšli. Urešcie amerykancy abviaścili, što zbroja ŭsio ž jość, ale viedaje pra miesca, dzie jana schavanaja, tolki sam Sadam. Sadama złavili — i paabiacali, što jon budzie mieć «ilhoty» ŭ sudzie, kali pakaža miesca zachavańnia toj zbroi. Nu, apraŭdacca možna tym, što adnym dyktataram stała mieniej.
Biez samavara i «Pahoni»
Šumu vakoł «pieršaha biełaruskaha histaryčnaha blakbasteru» było šmat. Adnak chutka vyjaviłasia, što ŭ filmie nia tak i mnoha histaryčnaha, a jašče mienš biełaruskaha. Z užo źniataha filmu vykinuli zhadki pra zachopleny rasiejcami Smalensk i pramovu Nastaśsi da vojska: «My — lićviny i pavinny abaraniać svaju ziamlu». Ministar kultury Hulaka, pabačyŭšy ŭ kadry hierb Słucku — «Pahoniu», zahadaŭ: «Prybrać!» Kazali, što dyrektar «Biełaruśfilmu» sam vyrazaŭ «kramolnyja» kadry z kinastužki.
Navukovyja kansultanty filmu kažuć, što mahło być horš. Kandydat histaryčnych navuk Lavon Kaladzinski pierakanaŭ kinošnikaŭ nia stavić na stoł litoŭskich kniazioŭ rasiejski samavar XIX st., pašyć vajskovuju vopratku, adpaviednuju eposie, źniać film nia ŭ Mirskim zamku, a ŭ draŭlanych dekaracyjach.
Słuchaj, a heta svajo?
Na pačatku hodu źjaviłasia rašeńnie Saŭminu pra toje, što z 1 červienia ŭ radyjoetery (u pryvatnaści, na całkam rasiejskamoŭnych FM-stancyjach) častka viaščańnia pavinna addavacca biełaruskaj muzycy i navinam albo prahramam ułasnaje vytvorčaści. Śpiarša viałasia havorka pra 30—40%, potym — pra 50% biełaruskaj muzyki. Zahad vyjšaŭ, ale biełaruskaj muzyki pabolšała nienašmat. Nia majučy dastatkova kampaktaŭ, kab zapoŭnić imi pałovu eternaha času, radyjostancyi stali krucić zapisy rasiejskich śpievakoŭ, źviazanych ź Biełarusiaj: Jurja Antonava (vučyŭsia ŭ Maładačanskaj vučelni), Barysa Maisiejeva (naradziŭsia ŭ Mahiloŭskaj turmie) i inšych.
Muchi, katlety, rubli…
Rasieja patrabavała ad našaj krainy pierachodu na rasiejski rubiel z 1 studzienia 2005 h. Łukašenka padumaŭ — i daŭ zhodu. Praŭda, pierachod na rasijski rubiel u našym Nacbanku bačyli nia tak, jak u rasiejskim Centrabanku. «Tolki dva emisijnyja centry», — takaja pazycyja Nacbanku. Bankiry svarylisia doŭha i vydali ŭrešcie hrandyjozny pšyk: uvosień rasiejski vice-premjer Kudryn patłumačyŭ, što abmiarkoŭvać umovy pierachodu na adnu valutu z 2005 h. — pozna.
«Padłužnica»
Humanitarniki pieršyja dva miesiacy hodu abmiarkoŭvali novy varyjant pravapisu, jaki raspracavaŭ Instytut movaznaŭstva pad kiraŭnictvam dyrektara Alaksandra Padłužnaha. Novy varyjant mieŭsia stać pramiežkavym pamiž «taraškievicaj» i «narkamaŭkaj». I słova «prezydent», pavodle novaha pravapisu, miełasia pisacca ź vialikaj litary. Najbolšaje abureńnie vyklikała toje, što prajekt pravapisu raspracoŭvaŭsia kielejna, biez šyrokaha abmierkavańnia. Sajuz piśmieńnikaŭ navat pryniaŭ admysłovy zvarot: maŭlaŭ, čamu navat majstry słova adchilenyja ad mahčymaści abmierkavańnia? Da piśmieńnikaŭ prysłuchalisia, prajekt im pačytać dali. A paśla jon ščaśliva zhubiŭsia niedzie ŭ nietrach Administracyi prezydenta.
Bieskaraleŭje
Hramadzki kamitet pa śviatkavańni 750-hodździa karanacyi Mindoŭha mieŭ hrandyjoznyja plany: prasić ab aficyjnym pierajmienavańni staražytnaj stalicy ŭ «Navahradak», pastavić pomnik karalu, pravieści kancerty j navukovyja kanferencyi, vypuścić admysłovuju manetu j marku, adnavić pastanoŭku opery «Kniaź Navahradzki»… Realna hramadzki kamitet adužaŭ pravieści tolki mastackuju vystavu j nievialiki kancert. Minkult ad udziełu ŭ śviatkavańni praktyčna ŭchiliŭsia: aficyjnyja ŭłady praviali tolki navukovuju kanferencyju ŭ Navahradku.
Bunt mašynaŭ
24 listapada miełasia adbycca pieršaja videatranślacyja presavaj kanferencyi Łukašenki ŭ Internecie. Prademanstravać «prasunutaść» nie ŭdałosia: prezydencki sajt lasnuŭsia ŭ pieršyja ž chviliny tranślacyi ad žachlivaj pierahruzki. Dostup da virtualnaha «cieła» byŭ vielmi abmiežavany i zdavaŭsia zapisanym zahadzia.
Universyteckaje zołata
Pry kancy hodu ŭ hałoŭnaj VNU krainy — Biełaruskim dziaržaŭnym universytecie — vyjavilisia zładziei. Kiraŭnikoŭ pryŭniversyteckaha pradpryjemstva «Unikaštmet» praz televiziju abvinavacili ŭ kradziažy 35 kilaŭ zołata. Pad padozrańnie ŭ suŭdzielnictvie patrapiŭ navat rektar Alaksandar Kazulin. Pahatoŭ ułady, zdajecca, daŭno šukali, za što b jaho źniać. Na jahonaje miesca pierasieŭ eks-ministar adukacyi Vasil Stražaŭ. Praŭda, chutka vyjaviłasia, što zołata nichto nia kraŭ, chiba što mytnyja dakumenty afarmlali nie zusim pravilna. Dyj z Kazulina abvinavačańnie źniali. Ale na rektarskaje kresła ŭžo nie viarnuli.
Dziaržaŭnaja idealohija
Jana jość. Ale jaje niama.
Chto skazaŭ «referendum»?
Čutki pra referendum ab trecim prezydenckim terminie chadzili ŭvieś hod. Niezaležnyja analityki prahnazavali nastupstvy, z dakładnaściu da hadziny vyličvali čas jaho praviadzieńnia, partyi prymali pahroźlivyja zajavy. Łukašenkavy frazy pra toje, što «ja jašče i pałovy druhoha terminu nie adbyŭ», usprymalisia jak dakładny znak. A referendumu ŭsio niama. I nieviadoma, ci budzie.
Arkadź Šanski
Kamientary