Śviet11

ŚMI: Kitaj umacoŭvaje miažu z KNDR, bajučysia kanfliktu

Kitaj pierakidvaje da miažy z Paŭnočnaj Karejaj dadatkovyja vojski, a taksama ŭzvodzić bunkiery dla miascovaha nasielnictva. Piekin rychtujecca da mahčymaha kryzisu ŭ KNDR, upeŭnienyja apytanyja WSJ ekśpierty.

Kitaj umacoŭvaje svaju miažu z KNDR, praciahłaść jakoj składaje kala 1400 km, rychtujučysia, takim čynam, da mahčymaha kryzisu ŭ KNDR, u tym liku da mahčymych avijaŭdaraŭ ZŠA pa terytoryi Paŭnočnaj Karei. Pra heta paviedamlaje hazieta Wall Street Journal, spasyłajučysia na kitajskija aficyjnyja ŭradavyja i vajskovyja partały.

Tak, kitajskija ŭłady pryciahnuli da achovy miažy dadatkovyja siły, a taksama ŭstalavali kruhłasutačnaje videanazirańnie za miažoj z dapamohaj bieśpiłotnikaŭ. Akramia taho, byli ŭźviedzienyja bunkiery dla abarony miascovaha nasielnictva ad chimičnaj i jadziernaj zbroi.

Niekatoryja vajskovyja farmiravańnia na miažy byli pieradysłakavanyja i madernizavanyja, taksama byli praviedzieny vučeńni śpiecnaza i desantnikaŭ. U červieni prajšli vučeńni bajavych viertalotaŭ, a ŭ lipieni naziemnych padraździaleńniaŭ, jakija byli pieraviedzienyja da miažy z Uschodniaha Kitaja i pieraasnaščanyja.

Ministerstva abarony Kitaja ŭ adkaz na zapyt WSJ zajaviła, što Ŭzbrojenyja siły krainy padtrymlivajuć «narmalny stan bojehatoŭnaści» na miažy. Pry hetym paviedamleńni ab adpraŭcy dadatkovych padraździaleńniaŭ da miažy jany abvierhli.

Kitaj nieadnarazova vystupaŭ suprać vajennaha vyrašeńnia prablemy KNDR. Pa słovach amierykanskich i kitajskich ekśpiertaŭ, apytanych hazietaj, tym nie mienš Piekin rychtujecca da mahčymych ekstranych situacyj, uklučajučy ekanamičny kałaps u KNDR, jadzierny ŭdar pa Paŭnočnaj Karei ci vajenny kanflikt. U toj ža čas madernizacyja i źmieny ŭ struktury padraździaleńniaŭ mohuć być źviazanyja z maštabnaj reformaj Uzbrojenych sił, jakaja pravodzicca ŭ Kitai.

Padrychtoŭki Kitaja da ekstranych situacyjach datyčać nie tolki stvareńnia «bufiernaj zony na poŭnačy i kantrolu za miažoj», cytuje hazieta byłoha supracoŭnika amierykanskaj vajennaj raźviedki va Uschodniaj Azii Marka Kozada. Na jaho dumku, Kitaj taksama rychtujecca da mahčymych kryzisaŭ na Tajvani i ŭ Paŭdniova-Kitajskim mory, ale Karejski paŭvostraŭ - toje miesca, dzie kanflikt pamiž KNR i ZŠA najvrahodniejšy.

Hienierał-major, staršy savietnik Kitajskaj navukovaj asacyjacyi mižnarodnych stratehij Van Chajiuń ŭ traŭni ŭ svaim artykule zajaviŭ, što kali ZŠA atakuje KNDR biez zhody Kitaja, Piekin budzie vymušany ŭvieści vojski ŭ KNDR, zaŭvažyła WSJ. U razmovie z hazietaj Chajiuń zajaviŭ, što ŭ svaim artykule nie kazaŭ ad imia kitajskich vajskoŭcaŭ. U toj ža čas jon zaŭvažyŭ, što Piekin nie moža dapuścić, kab «połymia vajny» zakranuła jaho terytoryju.

ZŠA nie vyklučajuć mahčymaści vajennaha kanfliktu z KNDR, adnak, kab prymusić krainu spynić jadziernuju prahramu raspracoŭvajuć dypłamatyčnyja i ekanamičnyja miery. Paŭnočnakarejskaja jadziernaja prahrama patrabuje «rašučaha adkazu», a ciarpieńnie Vašynhtona vyčarpałasia, zajaŭlaŭ prezident ZŠA Donald Tramp 30 červienia. Niahledziačy na heta, KNDR praciahvaje puski balistyčnych rakiet, apošniaja ź jakich była zapuščana 4 lipienia. U Vašynhtonie jaje pryznali mižkantynientalnaj, dapuściŭšy, što jana moža dalacieć da Alaski.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy prapanavali žorstki zakonaprajekt: hramadzianstva — paśla 10 hadoŭ na stałym DNŽ, departacyja — za dva pravaparušeńni63

«Pastavili na ličylnik jašče ŭ turmie». Ihar Karniej raskazaŭ, čym skončyłasia historyja z sudovymi vykanaŭcami i štrafami1

87 rubloŭ zarobku i asablivyja ŭmovy dla niekatorych studentaŭ. Vykładčyk BDUIR źviarnuŭsia da Łukašenki26

U Biełarusi stvaryli bijačyp dla vyjaŭleńnia alerhii1

Estonskija palityki mocna raskrytykavali Zialenskaha: zapałochvajučy krainy Bałtyi, toj nie dabjecca pośpiechu16

Pieršy biełaruski pašpart z «Pahoniaj» atrymaŭ Łukašenka, a druhi — školnik Juryj Čarniak. Jak skłaŭsia los chłopca?17

«Žudaść žudasnaja». U rasijskim hateli prosta kala łožka pastavili pomnik sałdatu Alošu16

Rasijanie piaty raz zajavili pra ŭziaćcie «ŁNR»6

Ratavalnika z Maładziečna asudzili pa palityčnaj spravie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić