Adnak narmalizacyja hrafika zojmie jašče prynamsi tydzień.
Amal usia Jeŭropa adkryła pavietranuju prastoru. Heta, adnak, nie značyć, što ŭsie samaloty adrazu pačnuć vykonvać rejsy, a pasažyry viernucca dadomu. Patrebny jašče niekalki dzion, moža, navat tydzień.
Naprykład, rejs «Lufthanzy» z Frankfurta ŭ Miensk siońnia jašče nie adbyŭsia.
Na ciapierašni momant rašeńnie adkryć pavietranuju prastoru padtrymali ministry transpartu pa ŭsioj Jeŭropie, tamu možna raźličvać na toje, što chutka ludzi, jakija trapili ŭ pastku ŭ aeraportach Jeŭropy, zmohuć viarnucca dadomu. Za šeść dzion było admieniena bolš za 100 000 rejsaŭ. Heta aznačaje, što parušyŭsia hrafik padarožžaŭ miljonaŭ ludziej, zaviśli tysiačy ton hruzaŭ.
Paralič u aeraportach usioj Jeŭropy tryvaŭ ź minułych čaćviarha-piatnicy. Samaloty nie lotali praz vobłaka pyłu ź isłandskaha vułkana, jakoje zavisła nad Jeŭropaj. Pył moža nanieści škodu ruchavikam samalotaŭ.
Popieł u pavietry zastajecca, adnak paśla probnych palotaŭ i kansultacyj z vytvorcami orhany rehulavańnia pavietranaj prastory rašyli źmiakčyć normy biaśpieki. Vyrašana, što latać možna i pry najaŭnaści chmaraŭ u pavietry, adno što stanie abaviazkovaj dadatkovaja paślapalotnaja pravierka samalotaŭ.
Na praciahu niekalkich dzion avijakampanii padličvali straty, palityki i ekanamisty załomvali ruki, pierad kampanijami stajała pahroza bankructva, a isłandski vułkan jašče dymiŭsia.
Adnak u apošni čas jość realnaja nadzieja na palapšeńnie.
Ekśpierty kažuć, što ścienki vułkana pačali apadać – heta značyć, što jon užo vykinuŭ bolšaść hazu. Lotnyja vyprabavańni nie vyjavili istotnaha ŭpłyvu vułkaničnaha popiełu na pracu avijacyjnych ruchavikoŭ. Prycisnutyja da ściany palityki i kiraŭniki avijakampanij vyrašyli adkryć pavietranyja kalidory, kab krychu razhruzić aeraporty.
Kampanii-pieravozčyki i navukoŭcy rezka krytykujuć rašeńnie ab zakryćci pavietranaj prastory nad Jeŭropaj. Mnohija śćviardžajuć, što mahčymaść ryzyki była zavyšanaja. «Heta moža vam skazać kožny daśledčyk atmaśfiery», – zajaviŭ niderłandski astranom Rudolf Le Poł.
Kamientary